Koronavírusový variant omikron do nemocníc prináša dve rôzne vlny hospitalizácií. Informuje o tom na svojom facebookovom účte matematik Richard Kollár s tým, že ide o zaujímavý fenomén. Odvoláva sa na situáciu v krajinách, ktoré už sú za vrcholom incidencie.

Prvú tvoria pacienti, ktorých covid postihne tradičným spôsobom a skončia preto vo vážnom stave na nemocničnom lôžku. Ide väčšinou o neočkovaných ľudí, ktorí zatiaľ neprekonali symptomatické ochorenie.

​​"Je ich u nás dosť a časti z nich hrozí vážnejší priebeh, aj keď pre každého z nich je šanca menšia ako v delta vlne. Tam nie je zásadná zmena a táto vlna bude zrejme nárazová a prudká, s rýchlym nástupom aj ústupom. Bude pri nej veľa krátkych miernych hospitalizácií, a bude to čas rýchlych príchodov a odchodov z nemocníc," približuje matematik.

Covid ako "tipping point"

Avšak v krajinách, kde už vlna spôsobená variantom omikron dosiahla vrchol - Dánsko, Veľká Británia či niektoré štáty USA, zaznamenali aj druhú vlnu hospitalizácií, nezávislú od tej prvej. Nazývajú ich hospitalizácie s covidom, nie na covid. Aj tie sa ešte delia na dva typy.

Prvým sú takzvané nozokomiálne infekcie - čiže prenos nákazy v nemocnici. Tam sa nakazí veľa ľudí, a to z dôvodu, že omikron je veľmi prenosný a testy nie sú stopercentné. To bol pomerne bežný jav aj doteraz.

Avšak veľa pozitívnych pacientov bez akútnych respiračných problémov prichádza do nemocníc s inými diagnózami, ktoré covid zhoršil natoľko, že si vyžiadali hospitalizáciu. Takéto prípady podľa Kollára doteraz až tak často pozorované neboli.

"Covid tam vyzerá byť prítomný len náhodou. Avšak mnohí experti hovoria, že to, ako veľa týchto ľudí je, naznačuje, že covid sa pravdepodobne stáva tzv. tipping pointom," vysvetľuje. Inak stabilizovaným pacientom sa po infekcii covidom zhorší ich zdravotný stav natoľko, že náhle potrebujú hospitalizáciu so svojím chronickým problémom. 

​​Napríklad v Londýne je ich už viac ako pacientov s typickými príznakmi covidu, uvázadza Kollár. "Vytvárajú tak druhú vlnu hospitalizácií, ktorá spomaľuje ich ústup po vrchole vlny incidencie. A ich zdravotné problémy nie sú samozrejme triviálne." Zároveň upozorňuje, že to výrazne sťažuje interpretáciu dát.

Prečo u nás nerastie?

Faktom však zostáva, že na rozdiel od mnohých európskych krajín vrátane našich susedov, Slovensko ešte jednoznačný nástup omikronovej vlny nezaznamenáva. Kollár si myslí, že to môže byť spôsobené nedávnou silnou delta vlnou: "Zdá sa, že čím silnejšia bola delta vlna, čím menej času prešlo od jej poklesu, tým ťažšie sa omikron presadzuje."

Upozorňuej, že môže ísť len o krátkodobý efekt, ktorý silnejšiemu náporu omikronu neodolá. "Snáď však tento faktor okrem odkladu nástupu omikron vlny pomôže znížiť aj jej vrchol, ale nie je to zatiaľ jasné, či to tak bude," dodal.