Napriek tomu, že včera mali skončiť, jednania v Katoviciach o tom, ako sa svet pobije s klimatickou zmenou a ako sa mu podarí zastaviť ohrievanie planéty, pokračujú aj dnes. Mnohí experti sa obávali, že konferencia bude slabá. Podľa niektorých chýbalo poľskému samitu odhodlanie s klimatickou zmenou skutočne bojovať. A na takéto odhodlanie objektívne existuje dôvod.
V októbri totiž vyšla vedecká správa z dielne Medzivládneho panela pre klimatickú zmenu IPCC, ktorej už „prischol“ názov jedenapolstupňová. Tá tvrdí, že ak vlády nepodniknú rýchle kroky a „nevyčistia“ si v energetike, teplota Zeme bude o dvanásť rokov na úrovni 1,5 stupňa. Správa zároveň upozorňuje, že dosiahnuť takúto hodnotu bude extrémne rizikové, niektoré dopady už budú nevratné.
Dôsledkov je mnoho a dotknú sa celého sveta – najviac to však pocítia v prvom rade tí najzraniteľnejší. A medzi takých patria aj komunity pôvodných obyvateľov. Keď sa skupiny domorodcov z rôznych častí sveta stretli v októbri na Aljaške, upozornili na to, akú rolu hrá klimatická zmena v ich životoch. Stúpajúce teploty, úbytok permafrostu, stále vyššia hladina morí a škody napáchané extrémnosťami počasia. To všetko ohrozuje ich život.
Ako? Klimatická zmena častokrát prinúti domorodcov odísť z ich vlasti a migrovať. Odchod z ich pôvodných sídiel má však závažný dopad na ich existenciu a kultúru – obe sú totiž s obývaným miestom úzko späté. „Zachovávame neporušiteľné puto medzi zemou, vzduchom, vodou, lesmi, ľadom, rastlinami, zvieratami a našimi komunitami, ktoré sme zdedili po predkoch,“ píšu vo svojom spoločnom stanovisku z Aljašky.
Domorodci z Aljašky, Louisiany, Washingtonu, Bangladéša a Pacifiku naliehali na Organizáciu spojených národov (OSN), aby pri jednaniach o klimatickej zmene brala ohľad na práva a potreby ľudí, ktorých klimatická zmena vysídľuje. Podľa expertov sme v záchrane domorodcov o čosi bližšie.
Delegáti na poľskom samite totiž schválili správu, ktorá vyzýva krajiny k prijatiu takých zákonov, aby zraniteľní ľudia nemuseli opúšťať svoje domovy kvôli zmene klímy. A aby pomohli s presídľovaním a zmiernili jeho negatívne dopady, ak je migrácia predsalen nevyhnutná.
Rozhodnutie treba formálne prijať na konci poľského samitu, jednania sa však predlžujú, štáty totiž zatiaľ mali viacero pripomienok a konečný termín tak museli odložiť.
„Môžeme zmierniť utrpenie, rešpektovať ľudské práva a zahrnúť ich do procesu tvorby vlastnej budúcnosti,“ povedala Koko Warnerová, ktorá na sekretariáte OSN pre klimatickú zmenu (UNFCCC) riadi program jej dopadov, rizík a zraniteľnosti. „Nesnažíme sa produkovať strašidelné čísla. Chceme produkovať porozumenie, aby vládnuci ministri vedeli, čo robiť,“ dodala Warnerová.
Viaceré humanitárne organizácie, napríklad Červený kríž, či medzinárodné klimatické fondy sa už teraz snažia chrániť komunity domorodcov pred vyhnaním z domova. Napríklad Zelený klimatický fond (GCF) v roku 2016 dal 39 miliónov dolárov na projekt, vďaka ktorému na troch tuvalských ostrovoch mohli vzniknúť hrádze a ochránili sa lokálne ekosystémy. Chceli tak zredukovať záplavy. A takéto úsilia sú viac než potrebné.
Maina Talia z Tuvalskej asociácie mimovládnych organizácií (TANGO) na samite totiž povedal, že obyvatelia jedného z tuvalských ostrovov v súčasnosti čelia záplavam takmer každý mesiac a stále častejšie sa objavujú prudké búrky. To by mohlo zničiť spôsob života tamojších pôvodných ľudí. Ich komunita je úzko spojená s ostrovom.
Domorodci tam napríklad zahrabávajú placenty a pupočné šnúry do zeme. A keď na ostrovy dorazil v roku 2015 tropický cyklón, odokryl niektoré hroby. Domorodci si to intepretovali ako správu od ich predkov, povedal Talia na jednom z rokovaní v Katowiciach: „Ak rozmýšľate nad migrovaním a útekom, prosím, vezmite nás so sebou, nenechajte nás tu.“
Bez ochoty zafinancovať migráciu nevyriešime
Chrániť komunity sa pritom podarí vtedy, ak sa zvolí správny prístup. Ak budú vlády národných štátov a jednotlivé orgány OSN rozumieť, čo pre domorodcov znamená byť donútený k odchodu, budú sa môcť prijať efektívnejšie riešenia.
Podľa Koko Warnerovej bolo cieľom pracovnej skupiny, ktorá správu vypracovala, podnietiť k spolupráci rôzne organizácie, aby medzi sebou zdieľali vedomosti o migrácii, ktorú spôsobuje klimatická zmena.
A keďže tú má na svedomí činnosť človeka, za jej dopady – medzi ktorými je aj migrácia – ľudia nesú tiež zodpovednosť. Salote Soqo z ľudskoprávnej organizácie OSN (Unitarian Universalist Service Committee) tvrdí, že na medzinárodnej úrovni vidí isté zlepšenie – príkladom je podľa nej Marakéšsky migračný dohovor, ktorý prijala drvivá väčšina štátov sveta. Pakt rieši okrem iného aj dobrovoľnícke akcie na pomoc ľuďom, ktorých klimatická zmena „vytrhla“ z ich obydlia.
Podľa Soqo sa však politiky rozvíjajú a uvádzajú v prax príliš pomaly na to, aby dokázali problémy komunít riešiť. Ďalší zdôrazňujú aj nedostatok peňazí pre tých, ktorí obydlie už stratili.
Jednania na poľskom samite narážajú na otázku peňazí. Bohatšie štáty totiž neprejavujú príliš veľkú ochotu prispievať chudobnejším - a chudobnejšie štáty finančnú podporu potrebujú. „Kým nezabezpečíme finančnú podporu, migráciu nevyriešime,“ povedala Harjeet Singh z organizácie ActionAid International. „Komunity svoje domovy už stratili. A nové potrebujú teraz.“
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
