Stalo sa to pred štyrmi rokmi. Ich dom v Bangladéši odniesla voda a Pakhi s jej rodinou odišli do už aj tak preľudneného hlavného mesta Dháka hľadať prácu. A s nimi mnoho ďalších rodín. Keďže si nikto z príbuzných nevedel nájsť zamestnanie a rodina nemala čo do úst, tínedžerka Pakhi vzala prácu, ktorá k dispozícii bola. „Mala som štrnásť, keď som sa stala prostitútkou. Urobila som to pre peniaze. Museli sme jesť. Museli sme prežiť,“ hovorí dnes už 18-ročná Pakhi.
Dnes je práve ona hlavnou živiteľkou rodiny. Mesačne prinesie domov 120 až 180 dolárov. Niekedy sa podarí aj 240. Prežívajú, ale obeta dievčaťa rodine lepší život nepriniesla. Pakhi, ktorá chce svoje ozajstné meno nechať v tajnosti, stále žije so svojimi rodičmi a mladšími súrodencami v jednej stiesnenej izbe. Väčšina jej výplaty putuje na nájom a na vzdelanie súrodencov.
Pakhi má jasno v tom, kde tkvie vina. Práve zmena podnebia im zničila dom a dostala ich do ťažkostí. „Povodeň nám vzala domov. Tým pádom nám vzala všetko. V tejto situácii sme sa ocitli kvôli nej,“ povie a mlčky sa otáča.
Najhoršie sú na tom chudobní. A ešte horšie chudobné
Väčšie povodne, silnejšie búrky, suchá a vlny horúčav. To všetko so sebou prináša meniace sa podnebie, ktoré sťažuje život mnohým, a najmä chudobným. Napríklad tým, že núti ženy a dievčatá predávať vlastné telo.
V priemere viac než 20 miliónov ľudí na svete musí každoročne opustiť svoj domov a migrovať, aby unikli katastrofám, ktoré spôsobuje stále extrémnejšia klíma. Uvádza to tohtoročná správa ženevského Monitorovacieho centra pre vnútorné vysídlenie (IDMC). Podľa riaditeľky centra Alexandry Bilak sú to práve ženy a dievčatá, ktoré kvôli odchodu trpia najviac.
Švédska europoslankyňa Linnea Engström tvrdí, že presídľovanie zväčšuje už aj tak prítomný tlak, ktorému ženy čelia. Vysídlenie kvôli klimatickej zmene podľa nej nepomerne viac zasahuje práve ženy a dievčatá, pretože v spoločnosti nemajú rovné postavenie. „Najchudobnejší ľudia bývajú veľmi ohrození. A väčšinou sú to ženy a deti,“ tvrdí Engström.
Väčšina týchto „klimatických“ presídlení sa deje práve v chudobných krajinách a veľkú časť migrujúcich, ktorí v Bangladéši prichádzajú z vidieka do Dháky, núti migrovať práve klimatická zmena. Tvrdí to Saleemul Huq, riaditeľ Medzinárodného centra pre klimatickú zmenu a rozvoj (ICCCD) so sídlom v Dháke. „Chudobné krajiny majú väčší problém než bohatšie. Chudobní jednak žijú v oblastiach, ktoré sú ohrozenejšie, a tiež nemajú takú finančnú kondíciu, aby sa s negatívnymi dopadmi klimatickej zmeny vyrovnali,“ vysvetľuje Huq.
Práve Bangladéš je radený ku krajinám, ktoré sú problémami z klimatickej zmeny ohrozené najviac. Stovky tisíc ľudí musia opúšťať svoje vidiecke komunity a migrujú do mestských slumov. To všetko kvôli zvýšenej hladine morí, ničivým búrkam, erózii a záplavám, tvrdí riaditeľka IDMC Alexandra Bilak. Keďže Bangladéš je jednou z najchudobnejších ázijských krajín, nemá podľa nej kapacitu vyrovnať sa s nepriaznivými dopadmi.
Presídľovanie sa pritom dotýka oboch skupín: migrujúcich ľudí z rurálnych oblastí i obyvateľov miest, kam migrujúci prichádzajú. Podľa informácií IDMC sa minulý rok kvôli prírodným katastrofám presídlilo v Bangladéši vyše 900-tisíc ľudí. Zhruba polovica z nich musela migrovať kvôli prudkým dažďom. „Najviac to postihlo najchudobnejšie komunity v Dháke,“ tvrdí Bilak.
Riaditeľ londýnskej Nadácie pre environmentálnu spravodlivosť Steve Trent vysvetľuje, že ženy a deti sú nútené odísť do mestských slumov a musia hľadať obživu. Niektoré z nich začnú s prostitúciou, pretože nemajú na výber. „Je to častokrát jediná cesta, ako nakŕmiť seba i svoje deti,“ hovorí Trent a dodáva, že taká situácia odzrkadľuje, čomu človek musí kvôli klimatickej zmene čeliť.
Od znásilnenia k prostitúcii
Podobný osud ako Phaki má 28-ročná Meera (jej meno tiež nechávame v utajení). Prostitúciou v Dháke sa živí už vyše desať rokov. Pretože jedného dňa prišiel do Bangladéšu tropický cyklón Sidr. Poškodil viac než milión domácnosti. A Meerin dom v dištrikte Madaripur zrovnal so zemou.
Po príchode do hlavného mesta začala pracovať v odevníckej továrni, aby uživila seba i dcéru. Jej nadriadení však opakovane Meeru znásilnili. Napokon sa preto ako 16-ročná rozhodla pre prostitúciu.
Svet nedávno obletela správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorý funguje pod taktovkou Organizácie Spojených národov (OSN). Klimatická zmena podľa nej prinesie viac extrémnych prejavov počasia, zvýšenú hladinu morí a riziko vyššej miery migrácie. Experti sa zhodujú na tom, že musíme urobiť viac pre ochranu ohrozených žien a detí. „Odhady OSN hovoria, že do roku 2050 sa kvôli zmene klímy presídli približne 200 miliónov ľudí. Musíme konať hneď,“ tvrdí europoslankyňa Engström.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
