Pohlavie určuje, či sa človek narodil biologicky ako žena alebo muž. Gender však predstavuje spoločenské očakávania, ktoré sa od toho odvíjajú, napríklad kto je “hlavou” rodiny a kto “krkom”. Dôkaz, že typicky “ženské” a “mužské” charakteristiky sú výtvorom spoločnosti, predstavujú civilizácie po celom svete. V Indii, Thajsku, Albánsku či severoamerických kmeňoch uznávali širokú škálu rodov, ktorú si cenili ako požehnanie pre svoj ľud. Gender je nezávislý od biologického pohlavia, iba jeho chápanie je limitované kultúrnym spoločenstvom.

Vo svete, kde vládnu muži

Časť albánskych žien už po stáročia prijíma zmenu identity. V prípade prísažných panien, ako ich pozná svet, nie je príčinou takého rozhodnutia transgenderizmus, ktorého sa konzervatívci tak obávajú, ale túžba po slobode. V ich krajine boli totiž muži jediní, kto mal plnohodnotné práva. Burneše, ako sa nazývajú v Albánsku, si odstrihli vlasy, odložili ženské šaty a niektoré si dokonca zmenili svoje mená. Od toho momentu žili ako muži. Najväčšiu obetu však priniesli svojou prísahou doživotného celibátu.

​Niektoré z prísažných panien k tejto voľbe prinútili okolnosti, ako napríklad Pashe Keqi, ktorej príbeh zdokumentoval redaktor Dan Bilefsky. Ako dvadsaťročná prišla o otca, ktorý bol zavraždený a bratov, ktorí sa vzopreli komunistickému režimu Envera Hoxha. Stať sa mužom bol jediný spôsob ako uživiť jej matku, štyri švagriné a ich päť detí. Vďaka tomu mohla pracovať a modliť sa v mešite vedľa ostatných mužov.

„Ako muž som bola úplne slobodná, pretože nikto nevedel, že som žena,“ povedala Keqi pre The New York Times. Tvrdí, že vďaka skutočnosti, že dovtedy žila ako žena, sa stala súcitnejším mužom. „Ak iní muži nerešpektovali ženu, povedala som im, aby prestali.“

„Ak patriarcha rodiny zomrel bez mužských potomkov, slobodné ženy zostali samy a bezmocné. Zložením prísahy celibátu mohli ženy prevziať rolu muža ako hlavy rodiny, nosiť zbrane, vlastniť majetok a slobodne sa pohybovať,“ píše The New York Times. „Niektoré tiež zložili prísahu, aby sa vyhli nanútenému manželstvu. Ostatné sa však stali prísažnými pannami v snahe vyjadriť ich autonómiu.“

Rozhodnutie stať sa burnešou sa však nerovná homosexualite ani zmene pohlavia. Je to príklad nespravodlivosti genderových rolí, ktoré vedú až k prijatiu obrovskej obety ako jedinému spôsobu získania slobody a rovnoprávnosti.

„Bolo to o prežití vo svete, kde vládnu muži,“ vysvetľuje Linda Gusia, profesorka genderových štúdií na Univerzite Pristiny v Kosove.

Tradičné roly albánskych žien sa dnes menia. V súčasnosti sa odhaduje, že na vidieku žije celkovo  len 30 či 40 prísažných panien. Portál Slate však opisuje, že v niektorých dedinách ženy stále nemôžu šoférovať alebo pracovať a manželov im vyberajú ich rodiny.

Tretí rod

Úplne iným prípadom sú transgender ľudia, ktorí sa pre svoju identitu vedome nerozhodnú. Uvedomia si ju, tak ako každá ľudská bytosť. Záleží potom na kultúrnom spoločenstve, či ich tzv. tretí rod uzná alebo sankcionuje.

Transgender sú teda tí, ktorí „spochybňujú svoje priradenie k danému pohlaviu, pretože ho pociťujú ako falošné alebo neúplné. Toto označenie zahŕňa napríklad intersexuálov (čiže ľudí, ktorí sa neidentifikujú ani ako muž, ani ako žena) či female-to-male transsexuálov (transsexuálov podstupujúcich zmenu zo ženy na muža) a male-to-female transsexuálov (transsexuálov podstupujúcich zmenu z muža na ženu).“

Ženy im závidia krásu

Sú však i krajiny, kde ľudia, ktorí boli doma pre svoju inakosť odsudzovaní, nachádzajú útočisko. Príkladom je Thajsko, kde je transgenderová komunita veľmi prosperujúca a silná. Jej zastupiteľmi sú tzv. ladyboys, známi aj ako kathoeys – muži, ktorí si zvolili mať ženský vzhľad. Niektorí nachádzajú potešenie v možnosti obliekať sa ako druhé pohlavie, kým iní podstupujú zmenu na ženy a identifikujú sa ako transgender.

John Shedrick / Flickr CC 2.0

​Hoci v krajine môžu byť otvorení ohľadom svojej orientácie, i tu existujú predsudky a zlyhania v oblasti uznania ich práv. Mnohí budhisti, ktorí tvoria až 95 percent populácie, navyše veria, že transgender ľudia platia za svoje hriechy v ich minulých životoch.

Napriek tomu je však Bangkok epicentrom thajskej gay a transgender komunity. Mnohí pracujú pre aerolínie, kozmetické predajne v obchodných domoch, ako hviezdy kabaretu alebo dokonca v prominentných rolách v televízii. Ladyboys show sú dokonca top atrakciou, v rámci ktorej majú návštevníci na výber z viacerých podujatí.

“Niektoré Thajčanky im dokonca trochu závidia ich dokonalé ženské postavy a črty tváre,” uvádza stránka Bangkok.com. Cestovateľský sprievodca od spoločnosti Hotels.com dokonca publikoval návod, ako ich rozoznať a predísť tak rozpakom turistov, ktorí zistili, že dievča, s ktorým flirtovali, sa narodilo ako muž. Thajsko je tiež domovom Miss International Queen, najväčšej transgender súťaže krásy na svete.

Obete sexuálneho biznisu

Najmä konzervatívci sú dnes presvedčení, že transgender ľudia sú len výplodom súčasnej doby. Hijra – indická transgender komunita – však bola ako súčasť tradičnej hinduistickej kultúry spomínaná už v starovekej literatúre. Jej história sa datuje vyše 4000 rokov.

Ako náboženská autorita bola vyhľadávaná pre požehnania, najmä počas religióznych ceremónií. S britskou kolonizáciou v polovici 19. storočia sa však v Indii začalo odsudzovanie homosexuality, transgender ľudí a hijry.

V dnešnej dobe komunita hijry naďalej ponúka požehnania, tancuje v chrámoch, spieva na svadbách a krstinách. Za leskom ich okázalých sárí a lacným mejkapom sa však skrýva drsná skutočnosť „sexuálneho biznisu, vykorisťovania, krutých a nebezpečných kastrácií, odvrhnutia a konštantného ponižovania“, píše Jeffrey Gettleman. Väčšinu ich zárobku im zabaví ich guru, staršia hijra, ktorá predstavuje „hybridnú rolu ochrankyne, krstného otca, duchovného vodcu a pasáka,“ opisuje redaktor The New York Times.

India však oficiálne uznáva transgender ako tretie pohlavie. V niektorých jej štátoch ako napríklad Kerala môžu dokonca podstúpiť zmenu pohlavia vo štátnej nemocnici. V minulosti ale nespočetné množstvo mladých mužov zomrelo na následok neprofesionálnych kastrácií vykonaných laikmi bez lekárskeho vzdelania.

Bluerasberry / Wikimedia Commons

​Dve duše v jednom tele

Severoamerickí Indiáni však na rozdiel od niektorých jedincov nepripisujú morálne hodnotenie láske alebo sexualite. Ľudí posudzovali podľa ich prínosu pre kmeň a ich charakteru. Rodičia sa snažili nezasahovať do prírody, a preto v niektorých spoločenstvách nosili deti rodovo neutrálne oblečenie, pokým nedosiahli vek, kedy si sami zvolili svoju cestu.

Medzi kmeňmi pôvodných obyvateľov Ameriky sa teda zachovala úplne iná predstava o počte rodov. Uznávali tri až päť genderových rolí: ženskú, mužskú, ženské predstaviteľky Two Spirit, mužských predstaviteľov Two Spirit a transgender ľudí. Pojem Two Spirit (v preklade „dve duše“) označuje tých, ktorí sa podľa viery kmeňa narodili s dušami oboch rodov a boli ich schopní rovnako dobre prejaviť.

„Namiesto predstavy o transsexuáloch, ktorí sa snažia stať „opačným pohlavím“, je presnejšie chápať ich ako jedincov, ktorým je vlastný genderový status líšiaci sa od mužov i žien,“ píše Walter L Williams, autor knihy The Spirit and the Flesh, pre The Guardian.

Do tohto alternatívneho rodového statusu spadajú nepatrne feminínni muži, maskulínne ženy, ľudia, ktorí sa správali a obliekali ako úplne iný rod či androgýnni alebo transgender ľudia. (Za androgýnnu sa považuje „osoba, ktorá sa nachádza „medzi“ tradičnými rodmi, resp. tradičné rodové roly odmieta. Príkladom je Boy George či David Bowie.“)

„Pôvodní obyvatelia Ameriky kladú dôraz na to, aby sa jednotlivci neškatuľkovali, ale aby sa povolila realita diverzity v genderi a sexuálnych identitách,“ zdôrazňuje Walter L Williams.

V minulosti požehnaním, neskôr na príťaž

Ľudia označovaní ako Two Spirit boli pred európskou kolonizáciou nesmierne uctievaní a rodiny, do ktorých sa narodili, sa považovali za šťastné. Verilo sa, že osoba, ktorá je schopná vidieť svet očami oboch rodov naraz, je darom od Stvoriteľa. Pripisoval sa im vysoký intelekt (pravdepodobne vďaka životu, v ktorom si museli o sebe zodpovedať mnoho otázok), výrazné umelecké schopnosti a výnimočný zmysel pre súcit. Keďže v sebe mali zmes mužských a ženských vlastností, dokázali zároveň vykonávať práce oboch pohlaví.

willsworld.org Pravdepodobne najznámejším predstaviteľom Two Spirit ľudí bola We’wha (1849-1896), príslušníčka národa Zuni. We’wha bola biologicky muž a rodom sa identifikovala ako ženská duša. Podľa všetkého šlo o veľmi inteligentnú osobu, ktorá sa dokonca stala ambasádorkou Zuni vo Washingtone, D.C., kde ju miestna elita oslavovala ako „zunskú muž-ženu“. Na fotografii je We’wha v tradičných zunských ženských šatách.

„Two Spirit jedinci zastávali vysoko rešpektované pozície v ich kmeni ako napríklad zdravotníkov, šamanov, jasnovidcov, kuchárov, uchovávateľov kmeňových ústnych tradícií a podobne. Zároveň sa zvykli starať o osirelé deti a starých ľudí,“ opisuje portál Indian Country Today.

„Mnohé náboženstvá pôvodných obyvateľov Ameriky ich namiesto stigmatizovania často považovali za religióznych vodcov a učiteľov. Podobné náboženské tradície existovali medzi pôvodnými obyvateľmi Sibíri a mnohých častí strednej a juhovýchodnej Ázie. Vzhľadom na to, že predchodcovia pôvodných Američanov emigrovali zo Síbiri pred vyše 20-tisíc rokmi a keďže známky vysoko uznávaných androgýnnych ľudí boli známe medzi domorodými Američanmi od Aljašky po Čile, androgýnia sa zdá byť v ľudskej histórii poriadne starý jav,“ uvádza Walter L Williams.

Pre európskych kolonizátorov však bol tento koncept rodov šokujúci a neakceptovateľný. Vyžadovali preto, aby sa všetci ľudia prispôsobili nimi predpísaným dvom genderovým rolám. „Keď Krištof Kolumbus narazil na Two Spirit ľudí, on a jeho posádka ich hodili do jám so psami, ktoré ich roztrhali na kusy. Neľudský prístup, ktorý nastolili kresťania, bol iba začiatok holokaustu pôvodných obyvateľov Ameriky,“ píše Duane Brayboy pre Indian Country Today.

Keď sa v dvadsiatom storočí homofóbické vplyvy európskych kresťanov rozšírili i medzi Indiánmi, rešpekt pre androgýnnych ľudí a lásku medzi rovnakými pohlaviami výrazne poklesol. Two Spirit jedinci boli často buď vládnymi dôstojníkmi, kresťanskými misionármi alebo dokonca ich vlastnou komunitou donútení, aby sa prispôsobili štandardným rodovým rolám. Tí, ktorí to nedokázali, svoju pravú identitu tajili alebo spáchali samovraždu.

Avšak s oživením hnutia pôvodných obyvateľov Ameriky, tzv. „red power“, ktoré od 60-tych rokov odkazovalo na ich kultúrnu hrdosť a v tom istom čase nárastu liberalizačných LGBT hnutí, sa medzi Indiánmi znova pomaly objavil rešpekt pre androgýniu.

S tým zároveň súviselo odmietnutie dovtedajšieho hanlivého pomenovania "berdache", ako ich prvýkrát nazvali francúzski objavitelia. Euroameričania, ktorí sa zvyčajne definujú cez ich sexualitu, prijali kultúrny termín LGBT (lesbické ženy, gejovia, bisexuáli, transgender). Daná komunita medzi pôvodnými Američanmi sa však usilovala uniknúť kultúre, ktorá povyšovala sexualitu nad spiritualitou a nájsť cestu, ako sa znova spojiť s ich vlastnými kmeňovými komunitami. Riešením bolo pre nich prijatie pojmu Two Spirit.

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

​