Demografické štatistiky vyspelých štátov strmo padajú. A hoci vlády nabádajú k plodeniu detí, planéte Zem by možno prospel opak. Antinatalisti volia bezdetný život, kladú totiž dôraz na zmenšenie ľudskej populácie, čo je podľa nich najefektívnejším riešením mnohých svetových problémov.

Hnutie antinatalizmu zastáva názor, že každý narodený človek je odsúdený na utrpenie a na pôsobenie utrpenia okolitému svetu. Pre ekologických antinatalistov zosobňuje utrpenie sveta biedny stav životného prostredia.

Problém vidia zástancovia hnutia v dnešnej spoločnosti, ktorá plodenie detí príliš oslavuje bez dôkladného zváženia následkov pre už tak preľudnenú planétu. "Naša kultúra je silne pronatalistická a je to na našu škodu," povedala denníku The Guardian dvadsaťšesťročná antinatalistka Gwynn Mackellenová, ktorá je členkou Hnutia dobrovoľného ľudského vyhynutia (VHEMT).

Napriek trochu drastickému názvu prijíma organizácia aj členov, ktorých cieľom nie je priamo vyhynutie ľudského druhu, ale ktorí aspoň do určitej miery pristúpili na základné princípy. Medzi tými je napríklad zníženie populácie práve skrz zníženie pôrodnosti.

Ani britská organizácia Population Matters (Na populácii záleží) nevolá priamo po vyhynutí ľudského druhu, jej kampaň však bojuje za spomalenie populačného rastu. Ten podľa spolku zásadne prispieva k ničeniu životného prostredia, vyčerpávaniu prírodných zdrojov, chudobe a sociálnym nerovnostiam.

Téme preľudnenia sme sa vyhýbali príliš dlho

Väčšina zástancov sa radikálnemu kázaniu vyhýba, snažia sa predovšetkým o to, aby sa téma preľudnenia dostala do popredia a aby páry okrem plodenia vlastných biologických potomkov zvážili napríklad adopciu sirôt.

Podľa automobilovej pretekárky a ekologickej aktivistky Leilani Münterovej sa téma príliš dlho zametala pod koberec. "Dokážeme sa baviť o emisiách a klimatických zmenách, ale v debate o populácii sa vždy objavia veľmi emočné reakcie," povedala denníku The Guardian.

Tiež švédska štúdia z minulého roka si všimla, že vládne odporúčania a medzinárodné dohovory snažiace sa obmedziť globálne otepľovanie pravidelne vynechávajú túto zásadnú tému. Ďalší pokles populačného rastu by totiž išiel proti vôli vlád, ktoré naopak na plodenie detí nabádajú kvôli daniam a sociálnemu systému.

Štúdia zistila, že rodiny, ktoré majú o jedno dieťa menej, vyprodukujú za rok o 58,6 tony menej uhlíkových emisií. Za druhé najefektívnejšie opatrenie vedci považujú vzdať sa auta, ktoré za rok priemerne vypustí "iba" 2,4 tony emisií.

Organizácia Population Matters v poslednej dobe zaznamenala rýchly nárast v počte svojich priaznivcov, a to najmä medzi mladými ľuďmi. Podľa jej riaditeľa Robina Maynarda sleduje hnutie na Twitteri oproti roku 2016 o šesťdesiat percent viac ľudí a nedávny príspevok na Facebooku o živote bez detí vraj videli viac ako štyri milióny užívateľov.

Následky populačnej explózie pocítia hlavne budúce generácie

Jeden z najkonzervatívnejších odhadov počtu obyvateľov, aký je planéta Zem schopná udržateľne pojať, sú dve miliardy ľudí. K číslu došli vedci z Cornellovej univerzity v roku 1999 za predpokladu, že by všetci obyvatelia žili v relatívnom blahobyte a s prístupom k čistej vode a elektrine. Túto hranicu presiahla tento rok svetová populácia o päť a pol miliardy a každým dňom sa jej vzďaľuje.

Obmedzením počtu narodených detí chcú antinatalisti ušetriť utrpenie aj im samotným. To ony totiž zažijú dopady populačnej explózie, klimatických zmien, zvýšenia morskej hladiny a tak ďalej.

Antinatalisti často čelia otázkam, ako "vypli" svoje vlastné materské pudy. Podľa nich ich nahradila vôľa zanechať po sebe namiesto biologických potomkov toto posolstvo. Argumentujú zároveň, že investovať by sa malo predovšetkým do ľudí, ktorí už na svete sú, napríklad adopciou.