Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa údajne rozhodol zvolať zasadnutie Rady NATO–Rusko na 12. januára 2022. Agentúre Anadolu to potvrdil nemenovaný predstaviteľ NATO v Bruseli s tým, že Brusel je v kontakte s Moskvou, aby ju primalo zúčastniť sa na stretnutí.
Ruská strana do soboty večera nezverejnila žiadne oficiálne vyhlásenie týkajúce sa účasti na zasadnutí Rady NATO-Rusko, dodala agentúra Anadolu.
Dlhotrvajúce napätie
Tlačová služba NATO pred tým informovala, že v dňoch 12. až 13. januára bude Brusel hostiť aj zasadnutie Vojenského výboru NATO na úrovni náčelníkov generálnych štábov členských štátov aliancie.
Vzťahy medzi NATO a Ruskom sú na najnižšej úrovni od konca studenej vojny, a to v dôsledku napätia medzi Kyjevom a Moskvou vyvolaného anexiou polostrova Krym Ruskom, ako aj jeho podpory proruským separatistom v Donbase na východe Ukrajiny.
Nedávno západné štáty obvinili Rusko z presunov svojich jednotiek pri hranici s Ukrajinou, čo vyvolalo obavy, že Moskva pripravuje vpád na územie svojho suseda. Washington v tejto súvislosti pohrozil uvalením sankcií na Rusko, ak Moskva spustí ofenzívu proti Ukrajine.
Moskva odmietla obvinenia týkajúce sa pohybu svojich síl na ruskom území a poprela akýkoľvek "agresívny" úmysel proti Ukrajine. Stoltenberg tento týždeň v rozhovore pre agentúru DPA uviedol, že je ochotný prejaviť ústupky voči Rusku, ale v základných princípoch nebude robiť žiadne kompromisy.
"Nemôžeme robiť kompromisy v súvislosti s právom NATO chrániť a brániť všetkých spojencov a nemôžeme robiť kompromisy v otázke základného princípu práva každého národa zvoliť si vlastnú cestu," vyhlásil šéf NATO.
Bezpečnostné záruky
Dodal, že už samotná myšlienka, že veľká mocnosť - akou je Rusko - môže rozhodovať o tom, čo môžu alebo nemôžu robiť menší susedia, je návratom ku konceptu sfér vplyvu, čo je "absolútne proti všetkému, čo zaisťuje mier a stabilitu v Európe od konca studenej vojny".
Moskva vo svojej ponuke bezpečnostných záruk Spojeným štátom a NATO vyzvala Washington a jeho spojencov, aby sa zaviazali, že NATO upustí od svojej expanzie na východ a zdrží sa prijatia krajín bývalého Sovietskeho zväzu do aliancie.
Rusko tiež vyzvalo Spojené štáty, aby nezriaďovali vojenské základne v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a nečlenských krajinách NATO a aby USA s týmito štátmi ani nespolupracovali.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v piatok potvrdila, že Moskva dostala z Bruselu návrh na zvolanie Rady NATO-Rusko a zvažuje ho.
Zacharovová súčasne pripomenula, že činnosť Rady NATO-Rusko bola pozastavená z dôvodu "zámerných nepriateľských akcií vo vzťahu k ruskému zastúpeniu v NATO".
Agentúra TASS pripomenula, že Rada NATO-Rusko bola vytvorená v roku 2002 ako výsledok dohôd sprostredkovaných talianskou vládou na čele so Silviom Berlusconim. V jej rámci sú Rusko a všetky členské krajiny NATO prezentované ako rovnocenní partneri, rozhodnutia sa prijímajú konsenzom.
Naposledy sa stretnutie v tomto formáte konalo v júli roku 2019.