Už takmer týždeň sa v mnohých iránskych mestách ozývajú tisíce demonštrantov s rozmanitými protestnými heslami – od požiadaviek na vyššie mzdy napriek kritike nezamestnanosti až po volanie „Smrť prezidentovi“. Demonštrácie a útoky na verejné budovy sa vo štvrtok začali bez zjavnej príčiny. Existuje celá škála vysvetlení, kto za vlnou nepokojov stojí. „USA veľmi pozorne sledujú porušovanie ľudských práv,“ reagoval na protesty v jednom zo svojich tweetov americký prezident Donald Trump. „Represívne režimy nemôžu trvať večne, svet sa pozerá,“ dodal pri inej príležitosti. Včera sa ozval ďalší štát, ktorý brojí proti iránskej šiitskej teokracii – Izrael. „Môžem si len želať úspech iránskeho ľudu v boji o slobodu a demokraciu,“ uviedol izraelský minister pre tajné služby Israel Katz, pričom vyhlásil, že Izrael nemá s nepokojmi nič spoločné. Medzinárodná situácia na Blízkom východe sa pri opisovaní iránskych otrasov spomína veľmi často. Keď boli v sobotu za nejasných okolností zastrelení prví dvaja demonštranti v meste Dórúd v západoiránskej provincii Lorestan, tamojší viceguvernér Habíbolláh Chodžástepúr popieral, že ich zabili vládne sily, a tvrdil, že za ich smrť sú zodpovední zahraniční agenti a Takfir – čo sa vníma ako narážka na Saudskú Arábiu a na ňu ideovo napojených sunnitských džihádistov. Izraelský minister Katz, ktorého vláda sa netají čoraz užšími kontaktmi so saudským režimom v ich sporoch so spoločným nepriateľom, Iránom, tieto slová označil za „klamárske a propagandistické“ vyhlásenia.

Zabudnite na Palestínu!

Už vlani na jar saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán, dnes faktický vládca krajiny, vyhlásil, že súboj medzi Rijádom a Teheránom sa podarí „vnútri Iránu, nie v Saudskej Arábii“. Rijádsky režim podporuje arabských separatistov na juhozápade Iránu, podľa iných indícií je aj za sunnitskými radikálmi vo východoiránskej provincii Balúčestán. V júni vôbec prvýkrát zaútočila v Iráne organizácia Islamský štát a iránsky režim takisto okamžite ukázal prstom na Saudskú Arábiu. Iránske zapojenie v blízkovýchodných konfliktoch si, naopak, kriticky všímajú účastníci terajších protestov. „Zabudnite na Palestínu, ani Gaza, ani Sýria,“ skandovali mnohí demonštranti s tým, že vláda svojím kontroverzným angažmánom v zahraničí poškodzuje iránsku ekonomiku a ignoruje záujmy vlastných občanov. Súvislosť protestov s medzinárodnou situáciou môže byť napokon len jedným z vysvetlení – oveľa zásadnejšie stopy je nutné hľadať na domácej scéne. Protesty možno zatiaľ len veľmi ťažko prirovnávať k demonštráciám takzvaného Zeleného hnutia z roku 2009, ktoré malo jasnú politickú líniu, teda liberalizáciu krajiny a spochybňovanie druhého mandátu prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, a ktoré malo dve jasné vodcovské tváre – neúspešných prezidentských kandidátov Míra Hosejna Músavího a Mehdiho Karrúbího. Terajšie demonštrácie podľa doterajších poznatkov žiadneho ústredného vodcu či zdroje inšpirácie nemajú – neobjavujú sa na plagátoch, a takisto ani bezpečnostným zložkám sa nepodarilo vypátrať iniciátorov protestov cez monitorovanie sociálnych sietí. Navyše existuje veľmi fundovaná teória, ktorá môže byť sklamaním pre kritikov Islamského štátu, podľa ktorej ľudia v uliciach požadujú demokraciu či pád režimu. Niektorí určite áno, prvotné protesty však vypukli v náboženských centrách v Komme a v Mašhadu a mnohí iránski analytici predpokladajú, že za nimi neboli odporcovia režimu, ale naopak, klerikálni konzervatívci, ktorí sa snažia podkopať súčasného prezidenta Hasana Rúháního, ktorý sa usiluje o uvoľňovanie pomerov v krajine.

„Právo na kritiku“
Rúhání, ktorého vlani Iránci zvolili na druhé funkčné obdobie, ostatne na nepokoje zareagoval na iránske pomery novátorským spôsobom – aj keď varoval pred násilím, uznal právo obyvateľov na protivládne protesty. „Každý by mal vedieť, že sme ľudom slobody. Podľa ústavy a občianskych slobôd majú ľudia právo vyjadriť svoju kritiku a protestovať,“ vyhlásil prezident. Priznal tiež, že sa úrady musia vážnejšie zaoberať sociálnou situáciou, na ktorú demonštranti poukazujú predovšetkým. Ekonomika krajiny je relatívne stabilná a mierne rastie. Zdrojom neistoty veľkej časti Iráncov nie je skostnatený ekonomicko-politický systém, ale, naopak, Rúháního pokusy o jeho liberalizáciu vrátane odbúravania dotácií na základné potreby a podobne. „Všetky ekonomické ukazovatele sú dobré,“ vyhlásil viceprezident Eshák Džahángira. „Áno, niektoré tovary zdraželi, ale vláda sa to snaží napraviť. No ak si ľudia v uliciach myslia, že poškodia vláde, nemali by zabúdať, že veci sa môžu vymknúť kontrole.“ Do pondelka úrady hlásili 14 mŕtvych. Bezpečnostné zložky pozatýkali stovky účastníkov násilností a snažia sa obmedzovať elektronické platformy, ktoré slúžia na koordináciu protestov. Zatiaľ panovalo presvedčenie, že existujúce rozdrobené a obmedzené protesty nemôžu režim ohroziť, a dokonca môžu Rúháního posilniť a uškodiť jeho konzervatívnym rivalom.