Irackí lekári a vedci majú obavy, že ochudobnený urán použitý počas nedávnej vojny môže viesť k vážnym zdravotným následkom, ako je poškodenie plodu, vrodené poruchy či nárast výskytu rakoviny u detí.
Hoci OSN nevyjadruje až také výrazné znepokojenie, súhlasí s názorom, že dôsledky tejto vojny nebudú vôbec také mierne ako po prvej vojne v Perzskom zálive, keď americká armáda po prvý raz použila mierne rádioaktívnu muníciu. "Lekárska komunita má obavy, že v budúcnosti bude prudko stúpať výskyt zhubných nádorov, pretože zvyškom ochudobneného uránu, roztrúseným po celej krajine, bude vystavené príliš veľké množstvo ľudí," hovorí doktor Ranna Abdal Karim z bagdadskej detskej kliniky. V Iraku zostali po americkom bombardovaní tony trosiek, zhorených áut, zvyškov munície a ďalších kovových "zabijakov", z ktorých vyžarujú zvyšky uránu, použitého pri aktívnom nasadení bojových hlavíc. Okolo týchto kôp rádioaktívneho šrotu každodenne prechádzajú tisícky ľudí a deti sa na nich bezstarostne hrajú na vojakov.
Muníciu s ochudobneným uránom bežne používajú americké tanky, bojové vozidlá Bradley, útočné lietadlá A-10 a bojové vrtuľníky Apache. Okrem USA a Veľkej Británie túto muníciu nepoužíva žiadna iná krajina na svete. Ochudobnený urán, vyrábaný z nízkorádioaktívneho odpadu, je dvojnásobne hustejší než oceľ a 1,7-násobne hustejší než olovo. Tieto vlastnosti teoreticky vytvárajú projektil schopný lepšieho prieniku do obrnených tankových pancierov než konvenčná protitanková munícia. Ruskí vojenskí experti napriek tomu tvrdia, že prienik uránových hrotov pri protitankovej paľbe môžu s rovnakou účinnosťou nahradiť aj náboje vyrobené z kalenej ocele, olova a volfrámu. Ochudobnený urán je údajne neškodný, kým je uzavretý v bojovej hlavici bomby alebo delostreleckého granátu. Keď však zasiahne cieľ, časť kovového puzdra zhorí a zoxiduje na mikroskopické čiastočky. Vznikne prach, ktorý je pri vdýchnutí alebo prieniku do tráviaceho systému toxický.
Podľa expertov amerického Pentagónu a odhadu OSN bolo počas tohtoročných útokov na Irak použitých 1 100 až 2 200 ton ochudobneného uránu. Tento údaj je v ostrom kontraste s 375 tonami, použitými počas prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) Klaus Toepfer priznáva, že ochudobnený urán zostáva predmetom veľkých obáv a nariadil preskúmanie všetkých oblastí v Iraku, kde bola použitá uránová munícia. Na rozdiel od roku 1991 väčšina bojov teraz prebiehala na juhu Iraku a v okolí hlavného mesta, teda v najhustejšie obývaných zónach. Po roku 1991 zaznamenali zdravotnícke úrady v Iraku 200-percentný nárast prípadov rakoviny a leukémie, najmä u malých detí v Basre. Toto juhoiracké mesto bolo najbližšie k frontovej línii v roku 1991 a počas tejto vojny bolo niekoľko týždňov, popri Bagdade, v jej bezprostrednom centre. Podľa lekárov niet iného vysvetlenia na taký obrovský výskyt rakoviny a tých najzriedkavejších foriem leukémie než rádioaktivita pochádzajúca z ochudobneného uránu.