Južné časti Madagaskaru trpia najhorším suchom za posledné desaťročia. Krajina je už dlhodobo náchylná na suchá a záplavy, no tento raz zhruba štvorročné obdobie sucha posunulo najmenej 30-tisíc ľudí na piaty stupeň hladomoru, čo je podľa iniciatívy Fázy integrovanej potravinovej bezpečnosti (IPC) najvyšší medzinárodne uznávaný stupeň potravinovej neistoty, informuje portál Al Jazeera.
Viac ako jeden milión ľudí vo východoafrickej ostrovnej krajine trpí nejakou formou vážnej potravinovej neistoty a potrebuje naliehavú potravinovú a výživovú pomoc, uviedla OSN. V najľudnatejších provinciách viedlo sucho k poklesu úrody až o 60 percent, uviedla Al Jazeera.
Prirodzená premenlivosť počasia
Nový výskum teraz ukázal, že hlavnou príčinou hladomoru nemusí byť len klimatická zmena, tak ako sa pôvodne predpokladalo. Vedci zdôraznili, že je náročné určiť, či je za tým predovšetkým zmena klímy, informuje Washington Post.
Štúdia publikovaná medzinárodným výskumným kolektívom organizácie World Weather Attribution (WWA) uváza, že faktory ako sú chudoba, prirodzená premenlivosť počasia a pandémia koronavírusu mali väčší vplyv na potravinovú krízu na Madagaskare ako klimatická zmena. Je pravdepodobné, že zmena klímy prispela k zvýšeniu sucha v regióne, uviedli vedci, aj keď dodali, že „tieto vplyvy zostávajú v pozadí za prirodzenou premenlivosťou počasia“.
Organizácia World Weather Attribution mapuje extrémne počasie na celom svete. Najnovšie skúmala sucho, ktoré zanechalo Madagaskar od júla 2019 do júna 2021 iba so 60 percentami z pôvodných zrážok. Skupina nenašla žiadne štatisticky podložené dôkazy, že by za situáciu mohla zmena klímy, informoval vedecký portál Phys.org.
Podľa vedcov bolo sucho spôsobené náhodnými vrtochmi počasia, ktoré sa môžu vyskytnúť raz za 135 rokov. „Je to zriedkavá udalosť, ale je v medziach prirodzenej premenlivosti počasia,“ povedala spoluautorka štúdie Friederike Ottová, klimatická vedkyňa z Imperial College of London, pre agentúru Reuters. „Hlavnou silou hladomoru alebo potravinovej zabezpečenosti je do veľkej miery vysoká zraniteľnosť ľudí v regióne. Na Madagaskare je šokujúco vysoká miera chudoby,“ povedala Ottová.
Vedci uviedli, že správne posúdenie príčiny takýchto kríz je kľúčom k tomu, aby sme ich dobre vyriešili. Najmä, keď tlak na zmenu klímy stúpa. „Keď zo všetkého obviňujete zmenu klímy, odoberiete miestnym autoritám všetok vplyv, aby skutočne riešili katastrofy,“ povedala Ottová pre Thomson Reuters Foundation.
Chudoba má viacero dôvodov
Madagaskar je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Na juhu ostrova, kde je súčasná potravinová kríza najhoršia, žije podľa WWA viac ako 90 percent ľudí v chudobe. A je priam železným pravidlom, že ak to isté sucho postihne bohatšiu krajinu, vysporiada sa s tým ľahšie než nízkopríjmová krajina. Pandémia COVID-19 tento problém ešte zhoršila a mala zničujúci vplyv na príjmy domácností a prístup k jedlu, cituje organizáciu WWA Reuters.
Podľa Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) je asi 80 percent ľudí na juhu ostrova závislých od poľnohospodárstva, ktoré je vo veľkej miere živené dažďom, informoval portál Thomson Reuters Foundation. COVID-19 tiež zastavil cestovanie mnohých ostrovanov za prácou, čím spôsobil ešte viac ťažkostí. „Keď väčšina ľudí žije s nízkym príjmom a spolieha sa na každoročnú úrodu, následky dlhotrvajúcich období sucha alebo záplav môžu byť zničujúce,“ uviedol pre Thomson Reuters Foundation Maarten van Aalst, riaditeľ klimatického centra IFRC.
Medzinárodný tím klimatológov uviedol, že ostrov by sa mal sústrediť na riešenie nezamestnanosti, slabej infraštruktúry, odlesňovania a nadmerného spoliehania sa na poľnohospodárstvo. Týmto spôsobom by dokázal v budúcnosti predchádzať potravinovým krízam. „Ak sa takéto zmeny nevykonajú, dokonca aj malé zmeny v klimatických modeloch by mohli byť pre Madagaskar absolútne katastrofálne,“ povedala Ottová pre Thomson Reuters Foundation.
Snažia sa prežiť
„V niektorých oblastiach ľudia ešte vedia niečo zasadiť, ale nie je to vôbec jednoduché. Skúšajú pestovať sladké zemiaky, ale v niektorých iných oblastiach práve teraz nerastie absolútne nič. Ľudia len prežívajú, jedia kobylky, ovocie a listy kaktusov,“ povedala pre UN News Alice Rahmounová, referentka pre komunikáciu Svetového potravinového programu (WFP) v hlavnom meste Antananarivo. „Kaktusové listy sú určené zvyčajne pre dobytok, nie pre ľudí.“ Dodáva však, že „dokonca aj kaktusy umierajú od sucha, nedostatku dažďa a vody, takže je to naozaj znepokojujúce“.
Kvôli suchám a nedostatku vody ľudia trpia hladom, no situácia sa ešte zhoršuje kvôli piesočným búrkam. „V našej pôde sa už nemôžu pestovať plodiny kvôli piesku. Nemáme ani úrodu, aby sme mohli začať ďalšiu sezónu,“ hovorí pre iniciatívu Action Against Hunger (AAH) farmár Vorisoa, otec šiestich detí. Bojí sa budúcnosti, pretože sucho ohrozuje prežitie jeho rodiny.
Keď farmári nemôžu pestovať, nemajú úrodu pre vlastnú spotrebu ani na predaj. Bez príjmu z predaja úrody si nemôžu kúpiť obmedzené – a veľmi drahé – potraviny dostupné na miestnych trhoch. Je to začarovaný kruh pre zraniteľné rodiny, ktoré už teraz žijú na okraji. „Nikto nemá peniaze. Plody už nie sú čerstvé; hnijú v stánku,“ povedal predajca Aimé, otec štyroch detí, ktorý na svojom miestnom trhovisku prevádzkuje stánok s čerstvým jedlom. „Jediné, čo chcem, je vedieť predať tovar, ktorý ráno prinesiem.“
Ťažká situácia rodín je podľa Rahmounovej alarmujúca. „Ľudia sa už začali prispôsobovať, aby prežili,“ povedala pre UN News. „Napríklad predávajú dobytok, aby získali peniaze, aby si mohli kúpiť jedlo. Predtým si jedlo mohli zaobstarať z vlastnej poľnohospodárskej produkcie, takže to skutočne mení ich každodenný život.“
Ľudia predávajú aj cenný majetok ako polia, či dokonca domy. V niektorých rodinách deti prestali chodiť do školy. Ak sa rodina chce uživiť a prežiť, rodičia potrebujú, aby im pomohli deti. Táto tzv. stratégia rodiny má potom priame následky na ich vzdelanie, dodala Rahmounová.
