Vodca domorodej komunity v odľahlej časti amazonského pralesa v Peru sa o pandémii covidu-19 dozvedel až v októbri, keď do jeho dediny doplávali na lodi zdravotníci s vakcínami. Ich cesta do miest, kam nevedú cesty, trvala tri dni. Píše to agentúra Reuters.
"O covide-19 sme nič nevedeli. Teraz o tom počujeme prvýkrát," hovorí cez tlmočníka Mariano Quisto, miestny náčelník kmeňa Urarina, ktorý žije hlboko v pralese peruánskej Amazónie.
Do dediny Mangual v riedko obývanom regióne na severe Peru dorazili zdravotníci spoločne s pracovníkmi Medzinárodného červeného kríža. V člnoch pri plavbe z mesta Iquitos, ktoré je správnym strediskom provincie Loreto, strávili za tri dni 26 hodín.
Samotné mesto Iquitos je pritom dosiahnuteľné len lodnou alebo leteckou dopravou, okrem Amazonky ho so zvyškom sveta nespájajú žiadne cesty.
Dedina Mangual leží najviac proti prúdu rieky, jej obyvatelia sa živia lovom a rybolovom, žijú vo vyvýšených drevených chatrčiach a nemajú elektrinu. Spojenie so svetom vonku je len minimálne a aj miestny jazyk sa po stáročia vyvíjal v úplnej izolácii.
Zdravotníci viezli na lodiach 800 dávok čínskej vakcíny Sinopharm a chladili ich suchým ľadom. V novembri budú musieť plavbu absolvovať znova kvôli druhej dávke.
"Rozhodla som nechať sa očkovať, aby som neochorela," povedala jedna z miestnych žien. "Je totiž možné, že ak k nám dorazia obchodníci, tak chorobu privezú so sebou a nakazia nás," dodala.
"Žiadny oddiel sa tu už roky neobjavil. Tieto komunity sú skutočne zabudnuté," hovorí Gilberto Inuma z organizácie Fepiurcha, ktorá sa zasadzuje o práva Urarina. Tento kmeň, jeden z najizolovanejších v Peru, má podľa oficiálnej štatistiky asi 5800 ľudí. Napriek tomu podľa Inumu do niektorých dedín koronavírus prenikol, na covid-19 zomrelo najmenej päť ľudí.
Náročná plavba proti prúdu rieky ukazuje, akou ťažkou úlohou môže byť vakcinácia domorodých obyvateľov, ale aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti v odľahlých dedinách. Podľa Quista v dedine nie je lekár a je problém postarať sa napríklad o chorých s maláriou, hnačkou alebo aj s bolesťami hlavy či zápalom spojiviek.
"Nevieme, ako sa o pacientov postarať. To je naša veľká starosť," tvrdí Quisto.
U domorodých obyvateľov v Peru je podiel očkovaných veľmi nízky. V celej krajine má obe dávky vakcíny asi polovica obyvateľov. Medzi indiánmi je to len pätina.