Z hranice medzi Arménskom a Azerbajdžanom sú dnes hlásené boje a Arménsko sa obrátilo na Rusko so žiadosťou, aby mu pomohlo brániť jeho zvrchované územie.
Jerevan podľa agentúry TASS hlási mŕtvych a ranených, Baku informovalo o dvoch zranených na svojej strane.
Podľa nepotvrdených informácií zahynulo okolo 15 arménskych vojakov. Jerevan a Baku sa z cezhraničných útokov obvinili navzájom. Strety sa odohrávajú v blízkosti sporného Náhorného Karabachu, poznamenala agentúra AFP.
"Situácia na východnej hranici Arménska zostáva mimoriadne napätá. V dôsledku bojov, ktoré rozpútali azerbajdžanské ozbrojené sily po útoku na arménske pozície, má arménska strana straty (na životoch) a zranených. Informácie o nich sa upresňujú," uviedlo arménske ministerstvo obrany. Dodalo, že Arméni prišli o "dve vojenské pozície".
"Podľa nepotvrdených informácií zomrelo 15 vojakov arménskych ozbrojených síl," povedal neskôr šéf výboru arménskeho parlamentu pre zahraničné vzťahy Eduard Agadžanjan podľa agentúry Interfax.
Arménske ministerstvo obrany, podľa ktorého Azerbajdžan používa okrem iného delostrelectvo, tiež informovalo, že Azerbajdžan 12 jeho vojakov zajal.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany z útoku naopak obvinilo arménske jednotky, ktoré podľa neho ostreľovali jeho vojenské pozície. Tvrdí, že v bojoch boli zranení dvaja jeho vojaci.
"Jednotky arménskych ozbrojených síl (...) zaútočili na bojové pozície azerbajdžanskej armády v Kelbadžarskom a Lačinskom okrese," uviedol rezort obrany podľa agentúry TASS. Baku ďalej tvrdí, že útok odrazilo a zničilo časť arménskej vojenskej techniky.
Jerevan dnes medzitým požiadal o pomoc Moskvu. "Vzhľadom na to, že Azerbajdžan zaútočil na zvrchované územie Arménska, žiadame Rusko, aby bránilo územnú celistvosť Arménska na základe dohody z roku 1997 (o vzájomnej obrane) medzi našimi krajinami," citovala agentúra Interfax tajomníka arménskej rady bezpečnosti Armena Grigorjana. Rusko má v Arménsku vojenskú základňu.
Baku a Jerevan pred rokom zviedli vojnu o Náhorný Karabach, ovládaný tamojšími arménskymi separatistami. Boje ukončila dohoda, ktorú sprostredkovalo Rusko. To v enkláve rozmiestnilo svojich vojakov ako mierové sily.
Po konci šesťtýždňovej vojny síce v arménskych rukách ostala väčšina Náhorného Karabachu, ktorý ovládli tamojší arménski separatisti na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia, ale Azerbajdžan si pripísal významné územné zisky. Konflikt si vyžiadal 7 000 obetí z radov vojakov a asi 150 mŕtvych civilistov.
Napätie medzi oboma bývalými sovietskymi republikami na Kaukaze zostáva vysoké a na spoločných hraniciach pravidelne dochádza k stretom. Dohoda tiež zanechala mnoho otázok nedoriešených, vrátane právneho statusu Náhorného Karabachu a Arménov, ktorí tam žijú, poznamenala agentúra Reuters.
V novembri sa situácia výrazne zhoršila, cez víkend sa Baku a Jerevan vzájomne obvinili zo streľby na hranici a v pondelok arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Azerbajdžan z narušenia spoločnej hranice, čo Baku neskôr poprelo.