Severná Kórea vyložila v jadrovom pokri karty na stôl, keď včera uskutočnila podzemný test atómovej bomby. Pchjongjang tak definitívne rozptýlil špekulácie, či tento ázijský totalitný režim vôbec vlastní jadrové zbrane. Od takzvanej kubánskej krízy v roku 1962 (bývalý Sovietsky zväz vtedy umiestnil na Kube jadrové rakety, ktoré mohli zasiahnuť akýkoľvek cieľ v USA) sa tak svet znova ocitol na prahu možného jadrového konfliktu.
Veľmoci v pohotovosti
Svetové veľmoci na čele so Spojenými štátmi sú šokované: Bezpečnostnú radu OSN požiadali o okamžité protiopatrenia. Severná Kórea tentoraz nemôže počítať ani so svojím tradičným spojencom, s Čínou. "Žiadame, aby Kórea dodržala svoje záväzky o nešírení jadrových zbraní, nepodnikala žiadne ďalšie akcie, ktoré by mohli ďalej zhoršiť situáciu a vrátila sa k všestranným rozhovorom," prišlo oficiálne stanovisko z Pekingu.
Svojmu komunistickému susedovi stopla vzápätí humanitárnu a finančnú pomoc aj Južná Kórea. Navyše zvýšila pohotovosť svojej armády a posilnila pohraničné hliadky. V juhokórejskej metropole Soule sa začali tiež mohutné demonštrácie proti komunistickému vodcovi Kim Čong-ilovi - pobúrený dav symbolicky spálil jeho figurínu.
Nebezpečná hra s USA
Severná Kórea pred tromi rokmi odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Odvtedy už viackrát testovala svoje balistické strely, ktoré by mohli zasiahnuť ciele nielen v Ázii, ale aj v Amerike.
Experti sú presvedčení, že práve so Spojenými štátmi začal Kim Čong-il teraz veľkú hru. Washington uvalil na jeho krajinu finančné sankcie a odmieta si s ním sadnúť za rokovací stôl bez účasti iných krajín. Jadrová skúška mala preto amerického "nepriateľa" donútiť, aby začal brať Pchjongjang vážne a považoval ho za rovnocenného hráča. Tentoraz sa však severokórejský vodca pohybuje zrejme na tenkom ľade. "Jadrové skúšky môžu znamenať aj začiatok jeho konca," tvrdí analytik z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Peter Brezáni.