Každý deň sa prechádzal ulicami Mósulu, rozprával sa s obchodníkmi aj bojovníkmi Islamského štátu (IS). Navštevoval priateľov pracujúcich v nemocnici, kúsok po kúsku zbieral informácie. Nechal si narásť vlasy a fúzy a nosil skrátené nohavice podľa požiadaviek radikálov. Donútil sa byť svedkom stínania hláv a kameňovania, tak aby počul vrahov kričať mená odsúdencov a ich údajné zločiny. V noci potom potajomky oznamoval svetu, čo sa v meste deje.

Teraz sa rozhodol vystúpiť z anonymity. Mosul Eye (Oko Mósulu) je 31-ročný historik, vedec a bloger Umar Muhammad. Jeho blog mal tisíce čitateľov. Muhammad inšpiroval mnoho dobrovoľníkov v Mósule, hoci tí autora webu nikdy nevideli. Pokiaľ by bol chytený, on sám by bol popravený, píše agentúra AP.

Svoj prvý príspevok o IS zverejnil ešte pod svojím vlastným menom na Facebooku. Bolo to v dňoch, kedy sa bojovníci IS začali objavovať v uliciach Mósulu. Jeden priateľ ho však upozornil, že riskuje život. A tak dal sám sebe sľub: Nikomu neveriť a zaznamenať všetko.

Čerstvo menovaný učiteľ s povesťou zástancu sekulárnych názorov potom prišiel o prácu na univerzite. Našiel si však iné poslanie. "Moja práca historika vyžaduje nezaujatý prístup, ku ktorému sa zaväzujem. Svoje osobné názory ponechám stranou," napísal vo svojom prvom príspevku v júni 2014.

Bol pripravený zomrieť

Mosul Eye sa potom stal jedným z hlavných zdrojov informácií o bojovníkoch IS, ich krutostiach a premene mesta na tieň seba samého.

Väčšinu informácií dával na blog. Len niektoré podrobnosti uložil do počítača, aby nebol odhalený. Tie najcitlivejšie informácie získaval od starých priateľov - lekára a človeka, ktorý sa pridal ku spravodajskej službe IS.

Medzi jeho príspevkami bývali fotografie bojovníkov a veliteľov IS. Postupne si založil účet na Facebooku aj Twitteri. Oslovili ho aj spravodajské služby, ale on ich odmietol. "Nie som špión ani novinár," hovoril im. "Ak chcete informácie, sú verejné a zadarmo, tak si poslúžte."

V marci 2015 ho už zaznamenávanie hororových udalostí tak vyčerpalo, že bol pripravený zomrieť. "Už ma unavovalo báť sa o seba, rodinu, bratov," povedal Muhammad. Ostrihal si vlasy, oholil fúzy a obliekol jasne červený sveter. Pridal sa k nemu jeho najlepší priateľ. Išli k rieke Tigris, z auta hučala zakázaná hudba. Pri rieke popíjali čaj, Muhammad si zapálil cigaretu, čo bolo zakázané. Napriek tomu ho nechytili. "V tej chvíli som sa cítil, akoby som dostal nový život."

Začalo umierať toľko ľudí, že to už neregistroval

Zase sa pustil do práce, nechal si narásť vlasy i fúzy. A nakoniec, po tom, čo Mósul tisíckrát opustil v myšlienkach, sa rozhodol, že je naozaj načase odísť. Jeden prevádzač súhlasil s tým, že ho za 1000 dolárov z mesta vyvedie. Muhammad odišiel hneď na druhý deň, obsah svojho počítača noc predtým presunul na pevný disk, ktorý vzal so sebou. Počas dvojdňovej, 500 kilometrov dlhej cesty do Turecka, mu našťastie nikto nevenoval pozornosť.

Aj v azyle však Muhammada pohlcovalo dianie v Mósule, o ktorom ho jeho priatelia a príbuzní informovali prostredníctvom aplikácií, ako je WhatsApp a Viber alebo odkazov na Facebooku.

V roku 2016 začalo umierať toľko ľudí, že to už nestačil registrovať. IS začal lov na zradcov a veľké množstvo obetí si vyžiadali letecké údery. V Muhammadových záznamoch nastal chaos a historik začal používať Twitter, aby svet informoval o zverstvách islamistov. Vo februári 2017 získal azyl v Európe.

Potom, čo bol v záverečných bojoch o Mósul zabitý jeho starší brat a IS mesto opustil, sa Muhammad odhodlal zveriť svoje tajomstvo mladšiemu bratovi. Ten bol správou o tom, že jeho súrodenec je Mosul Eye, šokovaný, ale zároveň cítil hrdosť a šťastie. "Ľudia v Mósule stratili nádej a dôveru v politiku, vo všetko. Mosul Eye však ukázal, že je možné situáciu v meste zmeniť a priviesť Mósul späť k životu," povedal AP mladší Mohamedov brat, ktorý je v Iraku. Hovoril pod podmienkou anonymity, pretože sa stále obáva o svoj život.