Španielska prokuratúra obvinila zosadenú katalánsku vládu a vedenie rozpusteného katalánskeho parlamentu zo vzbury, za ktorú je možné uložiť až tridsať rokov väzenia. Dôvodom sú snahy o nezávislosť Katalánska. Oznámil to dnes španielsky generálny prokurátor José Manuel Maza na tlačovej konferencii.
Medzi obvinenými je bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont, bývalý podpredseda jeho vlády Oriol Junqueras a ďalší členovia kabinetu, ktorých Madrid v piatok kvôli presadzovaniu nezávislosti odvolal.
Hrozia tridsaťročné tresty
Prokuratúra chce obžalovať politikov z niekoľkých trestných činov. Španielsky generálny prokurátor José Manuel Maza vzniesol v pondelok obvinenia zo vzbury, protištátnej činnosti a zneužitia verejných financií proti katalánskemu lídrovi Carlesovi Puigdemontovi a ďalším členom jeho regionálneho kabinetu. Za tieto zločiny môžu byť spomínaní predstavitelia na základe španielskych zákonov odsúdení na dlhé tresty väzenia - na 30, 15 a 6 rokov.
Vyhlásenie nezávislosti odporuje španielskej ústave, a rezolúcia navyše odkazuje na zákony o referende a zákony o prechode k nezávislosti, ktoré prijal katalánsky parlament začiatkom septembra a ktoré podľa verdiktu ústavného súdu nie sú platné.
Niektorí majú stále imunitu
Puigdemont a tí členovia bývalej vlády a bývalého vedenia parlamentu, ktorí prišli o imunitu, budú súdení pred španielskym národným súdom. Prípadom predsedníčky parlamentu Carme Forcadellové, ktorá sa imunite stále teší, sa bude zaoberať Najvyšší súd.
Forcadellová a ďalšie dve desiatky katalánskych poslancov naďalej majú imunitu vďaka tomu, že sa stali členmi stálej parlamentnej delegácie, ktorá bude zastupovať rozpustený katalánsky parlament do decembrových volieb.
Prokurátor nepožiadal o žiadne predbežné opatrenie, teda ani o vzatí obvinených do väzby. Väzbu ale môže nariadiť príslušný súd, ak sa politici nedostavia na výsluch.
Obvinení aj ministri, ktorí boli proti
Celkom dnes prokurátor obvinil 20 ľudí, z toho 14 bývalých katalánskych ministrov a šesť osôb z bývalého vedenia regionálneho parlamentu. Obvinený bol aj Joan Josep Nuet, ktorý v piatok ako člen vedenia katalánskeho parlamentu hlasoval proti tomu, aby bola rezolúcia o nezávislosti prijatá na hlasovanie v pléne. Medzi obvinenými je aj minister Santi Vila, ktorý sám podal vo štvrtok demisiu na protest proti rezolúcii o nezávislosti.
Prokuratúra totiž obvinenia nezakladá len na piatkovej rezolúciu o nezávislosti, ale tvrdí, že obvinení konali proti španielskej ústave už dva roky. Krátko potom, čo separatisti vo voľbách z roku 2015 získali väčšinu v regionálnom parlamente, prijali jeho poslanci v novembri 2015 rezolúciu o odtrhnutí od Španielska. Táto rezolúcia, ktorú neskôr označil za protiústavnú španielsky súd, predpokladala usporiadanie referenda.
Referendu o nezávislosti Katalánska, ktoré sa konalo 1. októbra, sa Madrid snažil zabrániť súdne aj silou. Španielska polícia pred ním zabavila státisíce volebných lístkov aj volebné urny. V referende sa pre odtrhnutie ekonomicky silného regiónu od Španielska vyslovilo 92 percent hlasujúcich; účasť ale predstavovala len 43 percent. Veľa volebných miestností však zostalo zatvorených, pretože Madrid pohrozil trestným stíhaním každému, kto sa na organizácii referenda bude podieľať.
Ušli do Bruselu
Zosadený katalánsky líder Carles Puigdemont odcestoval spolu s niekoľkými svojimi bývalými ministrami do Bruselu. Informovali o tom v pondelok španielska vláda a španielske médiá. Informáciu poskytol nemenovaný španielsky predstaviteľ, ktorého citovala tlačová agentúra AP. Puigdemontovi spolupracovníci cestu nepotvrdili.
Tretí najvyšší predstaviteľ španielskej vládnej Ľudovej strany (PP) Fernando Martínez Maíllo povedal novinárom, že Puigdemontov odchod do Bruselu je prejavom "zúfalstva". Belgický štátny tajomník pre azylovú politiku Theo Francken cez víkend povedal, že "nie je nereálne", že Puigdemont požiada o azyl.