Viac ako 20 rokov po prechode k demokracii zostáva Juhoafrická republika krajinou obrovských ekonomických rozdielov, ktoré kopírujú rozdelenie bohatstva z čias apartheidu.
Denník The New York Times zverejnil reportáž, podľa ktorej segregácia černošskej väčšiny tvoriacej 75 percent populácie v JAR pretrváva, pretože politická sloboda černochom nepriniesla materiálne zisky.
Majetok v rukách bielych
"Nikdy sme s apartheidom neskoncovali," tvrdí bývalý ekonóm charitatívnej organizácie Oxfam Ayabonga Cawe, ktorý v súčasnosti moderuje rozhlasový program zameraný na juhoafrické problémy.
"Vzorce obohacovania a ožobračovania sú stále rovnaké," hovorí. Podľa The New York Times aj po roku 1994, kedy sa prezidentom stal Nelson Mandela, zostal v JAR majetok v rukách prevažne bielych spoločenských elít.
Väčšina obyvateľov nevlastní nič
"Desať percent Juhoafričanov - z ktorých väčšinu tvoria belosi - drží podľa minuloročnej štúdie Anny Orthoferovej zo Stellenboschskej univerzity vyše 90 percent národného bohatstva. Asi 80 percent obyvateľstva - v drvivej väčšine černosi - nevlastní vôbec nič," napísal americký denník.
Títo ľudia potom napríklad nemôžu získať kapitál na založenie podnikov, pretože nemajú čím ručiť bankám za pôžičky, prípadne si nemôžu dovoliť podplácať štátnych úradníkov.
Pracuje iba polovica obyvateľov
Často bývajú na cudzie pôde v plechových chatrčiach ďaleko od svojich pracovísk a za cestu do práce utrácajú u súkromných dopravcov veľkú časť mzdy. Ak vôbec prácu majú: oficiálne je zamestnaná iba polovica ľudí v produktívnom veku.
"Kde je tá sloboda? Kde je tá zmena?" pýta sa 69-ročná Judith Sikadeová, obyvateľka chudobnej štvrti Crossroads vedľa medzinárodného letiska v Kapskom Meste.
Najvýraznejšie rozdiely v mestách
Druhé najväčšie mesto JAR je ukážkovým príkladom súčasného rozdelenia, s kozmopolitnými plážovými komunitami a študentmi z USA na výmenných programoch na jednej strane a s ľuďmi zo štvrti Crossroads na strane druhej, ktorí žijú v špine a varia si otvoreným spaľovaním uhlia.
Podľa NY Times tomuto rozdeleniu napomohla tiež vládna politika územného plánovania. "O všetko čo mám, musím bojovať. Stále žijeme v apartheide," uviedla Sikadeová.
Štrukturálny problém
"Ide o veľmi hlboký štrukturálny problém," povedal Ian Goldin, ktorý pôsobil ako ekonomický poradca Nelsona Mandelu a teraz sa ako profesor zaoberá globalizáciou na univerzite v Oxforde. "Rusi mali kapitalizmus aj pred Sovietskym zväzom. Afričania stratili svoje práva pred 300 rokmi. To je oveľa dlhšie obdobie útlaku," vysvetlil Goldin.
Po zrušení apartheidu juhoafrické hospodárstvo cez desať rokov rástlo a počet černošských príslušníkov strednej triedy sa do roku 2008 zdvojnásobil, napísal NY Times.
Finančná kríza
Rozkvet ale v tom istom roku uťala globálna finančná kríza, v dôsledku ktorej okrem iného zanikla polovica z dvoch miliónov pracovných miest, ktoré vznikli v predchádzajúcich štyroch rokoch. Zem sa z recesie stále nespamätala.
V súčasnosti navyše silnejú hlasy žiadajúce trestné stíhanie prezidenta Jacoba Zumu za údajné korupčné prepojenie mocenských štruktúr a súkromných subjektov.