Pred 80 rokmi, 30. júla 1937, podpísal vtedajší ľudový komisár vnútra Sovietskeho zväzu Nikolaj Ježov rozkaz číslo 00447, ktorým vyvrcholila najkrutejšia fáza masového vyvražďovania politických a triednych nepriateľov sovietskeho režimu. Nariadenie sa začalo uplatňovať 5. augusta 1937 a oficiálne sa represie mali týkať "bývalých kulakov, kriminálnikov a ďalších antisovietskych elementov". Medzi obeťami však bolo tiež mnoho intelektuálov, spisovateľov a umelcov.
Sovietsky diktátor Josif Stalin svojím nariadením zaviedol systém takzvanej "trojky", keď miestni hodnostári získali právomoci rozhodovať o osude údajných nepriateľov režimu. Konkrétne mohli šéf miestnej tajnej polície (NKVD), tajomník miestneho výboru komunistickej strany a oblastný prokurátor odsúdiť bez súdu na dlhoročné väzenie alebo na smrť bývalých kulakov, bielogvardejcov, cárskych funkcionárov, zástupcov cirkví či údajných špiónov.
Perzekúcie sa mali týkať aj ich rodinných príslušníkov. Rozkaz 00447 predpokladal dva druhy trestov: internáciu v táboroch či väzeniach na dobu osem až desať rokov alebo popravu. Pre každý región a republiku boli dokonca stanovené kvóty.
Represie rozpútal Stalin naplno už po 17. zjazde komunistickej strany v roku 1934, kedy pri tajnej voľbe generálneho tajomníka dostal populárny Sergej Kirov viac hlasov ako on. Stalin to tak nenechal a výsledky volieb zmanipuloval. Zo 139 členov a kandidátov ústredného výboru zvolených na tomto zjazde ich bolo neskôr 98 zastrelených; rovnakú čistku vykonal Stalin aj medzi hlasujúcimi delegátmi tohto "zjazdu víťazov".
V rovnakom roku bol zabitý Kirov, na ktorého vražde sa Stalin podľa historikov nesporne podieľal a ktorého smrť využil aj k likvidácii protivníkov, možných nositeľov odlišných názorov, ale hlavne k vytvoreniu atmosféry strachu. Tá postupne postihla všetky aspekty života v krajine.
Symbolom stalinských "čistiek" sa okrem rozkazu 00447 stali hlavne tri takzvané moskovské procesy s údajnými nepriateľmi štátu. Podľa odtajnených sovietskych archívov zatkla NKVD počas rokov 1937 a 1938 asi 1,5 milióna ľudí, z ktorých bolo vyše 680-tisíc zastrelených. Podľa niektorých odhadov bol počet obetí "čistiek" ešte vyšší. Odhady počtu obetí celej Stalinovej hrôzovlády sa pohybujú od desať až do 40 miliónov.