Dôkazy, že firma Volkswagen spolupracovala s brazílskou vojenskou diktatúrou, viedla čierne listiny vlastných zamestnancov s uvedením ich politickej orientácie a umožňovala ich zatýkanie a mučenie na pracovisku, sa množia. Vyplýva to zo správ niektorých nemeckých médií.

Nie je však jasné, či automobilka bude ochotná vyplatiť odškodnenie. Žalobu na dcérsku firmu Volkswagen do Brasil kvôli údajnej kolaborácii podali obete na jeseň 2015. Koncern sľúbil úplné prešetrenie udalostí.

V žalobe sa uvádza, že firma zhotovovala čierne listiny zamestnancov a odovzdávala informácie o ich údajnej podvratnej činnosti brazílskym úradom. Podľa agentúry DPA bolo len v lete 1972 najmenej šesť zamestnancov VW na pracovisku zatknutých. Niektorí údajne boli v továrni i mučení. Postihnutí vyčítajú automobilovému koncernu, že si tak chcel zabezpečiť pokoj na prácu.

Podľa webových stránok nemeckej televízie ARD boli zatknutí členovia opozičnej skupiny, ktorá v továrni rozdávala letáky na podporu komunistickej strany a organizovala odbory. Rovnaký prameň uvádza, že firma vytvorila ešte pred začiatkom diktatúry zvláštne oddelenie, z ktorého sa stala akási podniková tajná polícia.

Táto firemná ochranka, ktorú od začiatku viedli bývalí dôstojníci brazílskej armády, špehovala zamestnancov, dokumentovala ich politické presvedčenie a správy o nich odovzdávala miestnej politickej polícii. "Podniková ochranka sa správala, ako by bola predĺženou rukou politickej polície vnútri Volkswagenu," povedal denníku Süddeutsche Zeitung jeden z vyšetrovateľov v Sao Paule.

Brazílska vyšetrovacia komisia už skôr objavila známky toho, že desiatky podnikov vrátane Volkswagenu a ďalších zahraničných automobiliek, pomáhali v 80. rokoch brazílskej armáde identifikovať odborových aktivistov, ktorí by mohli podnecovať zamestnanecké nepokoje.

Automobilka Volkswagen v Brazílii pôsobí od roku 1953 a zamestnáva tu do 20 000 ľudí. V krajine vládla v rokoch 1964 až 1985 vojenská junta. Počas tejto doby prišli stovky ľudí o život a tisíce sa stali obeťami mučenia.

Koncern podľa DPA zvažuje kolektívne odškodnenie a oficiálne ospravedlnenie. V novembri minulého roka poveril tiež nezávislého historika Christophera Koppera z Univerzity v Bielefelde, aby jeho brazílske aktivity preskúmal. Rešerše majú byť uzavreté do konca tohto roka a spoločnosť sľubuje, že ich zverejní.