Pracujú na pláži pod palmami v Karibiku. A o mesiac napríklad v tieni juhoamerických Ánd. Všetko, čo potrebujú, je notebook a pripojenie na internet. Toto sú príbehy digitálnych nomádov. Prvý rozpráva Lukáš Čech.
Predstavte si, že osem rokov pracujete v Londýne pre úspešnú medzinárodnú firmu. Máte postavenie, dobrý plat, slušné úspory. Pre mnohých Slovákov splnený anglický sen. Pre Lukáša Čecha však len odraz do iného, hoci napohľad neistejšieho, života. „Pracoval som pre Amazon a hoci som mal skvelý príjem a robota ma bavila, nenapĺňalo ma to. Túto dieru som sa snažil vyplniť kupovaním hmotných vecí, ako to robí veľa ľudí, čo však malo len krátkodobé účinky,“ spomína.
Rozhodol sa, že by po sebe rád zanechal viac ako len materiálne veci. „Vtedy mi hlavou prešlo všetko, čo ma nadchýnalo ako tínedžera. Cestovanie, práca so zvieratami, alternatívny život. Tak som dal výpoveď, predal som a rozdal všetko, čo som mal a išlo sa do neznáma.“ Začal sa riadiť otázkou - čo najhoršie sa mi môže stať? „Odpoveď znela, že sa vrátim späť a budem o niečo múdrejší, nájdem si podobnú prácu. Takže nebolo čo stratiť, len získať.“
Cesta bez spiatočného lístka
Hoci prechod na „voľný“ život bol hladký, Lukáš priznáva, že prvé dva mesiace boli trochu chaotické: „Objavoval som spôsoby, ako takto žiť, skúšal som nové veci a štýly, zisťoval som, že k šťastiu potrebujeme oveľa menej, ako máme okolo seba.“
Pomohla pravdepodobne aj skutočnosť, že je typ, ktorý sa príliš na veci, miesta či ľudí neviaže. „Nemám problém zbaliť si veci a odísť inam. Stačí mi vedieť, že moji blízki sú v poriadku, sem-tam sa s nimi spojiť cez internet,“ opisuje.
A pomohli aj úspory, ktoré mu na čas dovolili nechať si úplnú slobodu. „Začiatky boli skvelé, len čo som dal výpoveď, opadol zo mňa stres, mal som viac času robiť veci, ktoré ma bavia a nestrachovať sa o veci, ktoré mi na plecia zavesil niekto iný. Bol som úplne nadchnutý všetkým, čo mi prišlo do cesty, či to bolo pozitívne alebo negatívne – všetko ma nejako obohatilo.“ Lákala ho vraj práve neistota. „Je to oslobodzujúce nemať povinnosť vedieť, čo bude o tri dni, nemať spiatočný lístok a len sa dať unášať cestou.“
Od kníh po burzu
Samozrejme, časom bolo treba opäť vrhnúť sa naplno do práce. A čím sa Lukáš dnes živí? S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že všetkým možným. Od blogovania cez vytváranie webových stránok či písanie motivačných kníh až po obchody na burze. „Je to rôznorodé, raz je mojím hlavným príjmom jedna vec, inokedy iná, záleží na tom, akému projektu sa venujem viac, niekedy je to sezónne,“ vysvetľuje.
V závislosti od toho sa dynamicky mení aj jeho denný režim. „Ak som v pracovnom nastavení, tak mám rutinu a zoznam vecí, ktoré v daný deň musím spraviť. Keď cestujem, tak už sa nedržím striktnej rutiny, no stále sa snažím do svojho dňa zakomponovať nejakú fyzickú aktivitu, trochu poznania a objavovania, štipku pomáhania iným. A niekedy potláčanie svojich hraníc a skúšanie nových vecí.“
Pod stanom aj v luxuse
Lukáš je takpovediac ukážkovým nomádom - prelúskať už stihol 28 krajín. Najobľúbenejšou destináciou je Južná Amerika, najmä Ekvádor a Peru. „Majú krásnu prírodu, hovorím ich jazykom, sú lacné a nijako človeka neobmedzujú. India sa mi tiež páčila, no tam je to trochu komplikovanejšie s vízami. Často sa vraciam do Thajska, pretože tam mám priateľov a je to taká centrála pre cesty po Ázii,“ vyratúva.
Aj štýl cestovania sa mu mení. „Raz chcem cestovať veľmi lacno – stopom, stanujem, inokedy na to nemám chuť, tak si priplatím za lepšie ubytovanie a podobne.“ Krajiny si vyberá hlavne podľa ich prírody – hory, džungľa a zvieratá sú vždy plusom. Pokiaľ nájde miesto, kde ho netlačia víza a páči sa mu tam, vie zostať aj dlho. Ak ho naopak niečo sklame, rýchlo si balí kufre.
Aj celý život. Ak vás to baví
Veľkou výhodou práce cez internet je podľa neho práve mobilita. A finančná nenáročnosť. Aj preto svoje motivačné knihy vydal elektronicky. „Je to praktická, ekologickejšia a efektívnejšia forma ako papierová kniha,“ dôvodí. I keď isté plány do budúcna má, tvrdí, že je za možnosť meniť ich. „Môj štýl života sa prispôsobuje novým okolnostiam, takže necítim povinnosť žiť na cestách. Dá sa takto fungovať aj celý život, ak to človeka bude napĺňať a vie si pokryť náklady. No ja mám rád zmenu,“ uzatvára.