Najväčšie nepokoje od čias oranžovej revolúcie už tri týždne ovládajú našich východných susedov. Na Ukrajine nejde o úniu, ale o peniaze, tvrdí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Dôvodom protestov je odloženie podpísania asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Je to však skutočný dôvod?
Bol to rozhodne prvotný dôvod. Lebo ak si zoberieme prieskumy za posledný rok, tak viac ako polovica Ukrajincov bola za podpísanie asociačnej dohody. Podpora sa pohybovala medzi 50 až 60 percentami. Za podpísanie alternatívnej colnej únie Ruska, Bieloruska, Kazachstan a Ukrajiny bolo zhruba 15 až 30 percent. Preto keď vláda oznámila, že na summite Východného partnerstva vo Vilniuse koncom novembra asociačnú dohodu nepodpíše, vyšli do ulíc prví protestujúci. No dnes to už nie je o Európskej únii.
O čom teda?
Je to nesúhlas s politikou vládnutia prezidenta Viktora Janukovyča. Problémom, prečo sú Ukrajinci v uliciach je, že za štyri roky Janukovyč a vláda vedená Mikolom Azarovom doviedli krajinu na pokraj štátneho bankrotu. Podľa ratingových agentúr je Ukrajina na štvrtej priečke v rebríčku krajín s najväčším rizikom štátneho bankrotu. Ešte v októbri vláda povolila dôchodkovému fondu, aby si začal požičiavať peniaze od súkromných bánk na vyplatenie súčasných dôchodkov. Na to, aby zakryli dieru v štátnom rozpočte a udržali verejné výdavky, potrebujú minimálne desať a optimálne pätnásť miliárd dolárov na budúci rok. Pre Janukovyča je to veľmi dôležitá vec.
Z akého dôvodu?
Začiatkom roka 2015 budú totiž prezidentské voľby. No a Medzinárodný menový fond (MMF) je ochotný Ukrajine požičať len za cenu bolestivých reforiem. Podľa odhadu MMF by sa museli napríklad zvýšiť ceny pre obyvateľstvo za energie a teplo asi o 40 percent. To sú pred voľbami veľmi nepopulárne opatrenia. A podľa môjho názoru aj preto Janukovyč zabrzdil podpis dohody, pretože sa snaží niekde nájsť lacné peniaze, aby pokryl diery v štátnom rozpočte. Lenže neočakával, že ľudia budú protestovať.
Kedy nastal ten zlom?
Podľa mňa po zásahu Berkutu, špeciálnej polície, proti demonštrantom pred týždňom v sobotu. Hneď na druhý deň vyšlo do ulíc pol milióna ľudí. Teraz to už nie je len o EÚ, ale o skorumpovanosti celého systému.
Korupcia je na Ukrajine dlhodobým problémom.
Zoberte si, že bežný človek tam vidí, ako za pár rokov vládnutia prezidenta Janukovyča zbohatol jeho syn. Zubný technik si otvoril banku, ktorá mala v prvom roku pôsobenia nárast kapitálu viac než tisíc percent, to sú nenormálne veci. Štát utláča malých a stredných podnikateľov. Na daňových úradoch, v polícii a tak ďalej, je obrovský problém s korupciou. Strední a malí podnikatelia už zabudli na to, že štát by im mal vracať DPH. Ľudia si povedali, že už toho majú dosť.
Majú protestujúci dosť odhodlania a sily, aby si presadili svoje?
Myslím si, že áno. Každý týždeň demonštruje len v Kyjeve niekoľko desiatok až stovák tisíc ľudí. V západnej Ukrajine, v Ľvovskej, Ternopiľskej či Ivanofrankovskej oblasti, tam aj štátne administratívy vyzvali podnikateľov, aby zavreli prevádzky a pustili ľudí do ulíc. Už sa to netýka len Kyjeva, ten proces sa deje aj v západnej Ukrajine a je dosť silný. Je pravda, že na východe nie sme svedkami rovnakých protestov. Ale keď sa začne masový odchod ľudí zo štátnej administratívy, z polície a z iných úradov, to už bude revolučná situácia. Dnes vám nikto nepovie, koľko ľudí prešlo na stranu protestujúcich, ale títo ľudia budú závažím na váhach, ktoré rozhodne v prospech zmien alebo proti nim.
Vedia, že môžu prísť o zamestnanie?
Vedia, že idú na protesty a vedia, že končia v štátnej správe. A takých prípadov je už značné množstvo. Takže oni vedia, že ich návrat do normálneho života – pred protestmi – je nemožný za predpokladu, že Janukovyč bude pri moci a ich jediná cesta je, že toto hnutie bude úspešné. Tam sa už urobili rozhodnutia a tí ľudia sa už nemajú kam vrátiť.
Spomínali ste, že Ukrajina je aj vnútorne rozdelená. Hrozí občianska vojna?
Neviem, či môže hroziť občianska vojna, ale môže hroziť rozpad Ukrajiny. Keď sa v západnej časti dostanú k moci protestujúci, čo sa už deje, teda keď vláda nebude mať pod kontrolou štátne úrady, je tam toto riziko. Napríklad špeciálna polícia z Ľvova odmietla počúvnuť rozkaz a ísť do Kyjeva, kam sa sťahovali jednotky vycvičené špeciálne na pouličné protesty takmer z celej Ukrajiny. Oni odmietli, a to je neuposlúchnutie rozkazu. Hovoríme o jednotkách, ktoré majú vojenský charakter. Takže ak dôjde k paralýze štátnych úradov v časti Ukrajiny, keď začnú fungovať dve moci, krajina sa rozdeľuje.
Nepokoje na Ukrajine trvajú už tretí týždeň. Dá sa vôbec predpokladať, kedy a s akým výsledkom sa skončia?
Do stredy 11. decembra existovali dva scenáre pre vývin situácie. Prvý bol, že sa zopakuje to, čoho sme boli svedkom počas oranžovej revolúcie. Teda že po protestoch by mali nasledovať rokovania lídrov opozície s oficiálnymi predstaviteľmi sprostredkované zahraničnými mediátormi. Do stredy bola na stole požiadavka na odstúpenie vlády vedenej Mikolom Azarovom. Táto požiadavka ešte dávala priestor na rokovanie s prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorý mal šancu hovoriť o riešení, ktoré by umožnilo jeho zotrvanie. Po neúspešnom pokuse bezpečnostných síl obsadiť euronámestie v stredu nadránom sa požiadavka protestujúcich zmenila na odstúpenie prezidenta Janukovyča, priestor na kompromis i rokovania sa zúžil. S najväčšou pravdepodobnosťou bude nasledovať konfrontácia, ktorá, očakávam, že vyvrcholí počas najbližšieho víkendu. Konfrontácia sa skončí víťazstvom jednej alebo druhej strany. Rokovania budú možné až za predpokladu, že ani jedna strana nevyhrá a obidve strany sa vzájomne vyčerpajú, nastane patová situácia. Potom budú môcť do hry vstúpiť zahraniční sprostredkovatelia. Do konca najbližšieho víkendu nikto rokovať nebude.
Druhý scenár je určite radikálnejší
Je to vlastne konflikt, niečo ako občianska vojna, a bude závisieť od toho, či úrady použijú násilie. Závisí to najmä od prezidenta Janukovyča, či pristúpi na rokovania alebo použije silu.
Čo ak sa uchýli k sile?
Potom sa to môže ľahko vymknúť z rúk. No situácia sa stále mení a ťažko možno odhadnúť, aké následky to môže mať.
Poďme však priamo k téme Ukrajina verzus Rusko. Časť politických špičiek je orientovaná na Rusko. Nakoľko Rusko a jeho záujmy zasahujú do vývoja na Ukrajine?
Ide o záujmy určitej časti politickej elity okolo prezidenta Janukovyča, ktorá vládne Ukrajine. Rozhodnutia, ktoré prezident urobil, bohužiaľ, hovoria o tom, že ho zaujíma jediná vec. Vyhrať najbližšie voľby. Lebo vie, že sám urobil precedens. Keďže 20 ľudí z bývalej vlády zavrel do väzenia, tak vie, že keď najbližšie voľby prehrá, môže sa mu stať, že ho zavrú tiež. A nielen to, ale on a jeho rodina môžu prísť o majetky. Jemu ide o veľa. A tento človek nehľadá záujmy Ruska, ale hľadá pre seba riešenie, aby prežil budúci rok a udržal si väčšinovú podporu obyvateľstva.
Napriek tomu, nedá sa poprieť príklon k Rusku najmä na východe krajiny.
Samozrejme, na Ukrajine je aj proruská mentalita, to je pravda. Ale keď si uvedomíte, že väčšina populácie žije na východe krajiny a súčasne viac ako polovica Ukrajincov sa vyslovila za európsku integráciu, tak je jasné, že neexistuje nejaká hranica na Dnepri. A nedá sa povedať, že na pravom brehu Dnepra sú Európania a na ľavom Rusi. Všade žijú ľudia, ktorí chcú normálne žiť v neskorumpovanej krajine.
Pred deviatimi rokmi krajinu ovládla oranžová revolúcia, teraz sú ľudia v uliciach opäť. Nepremrhali si vtedy šancu na demokratizáciu?
Určite, oranžová revolúcia bola stratená šanca a zodpovednosť nesú jej lídri – bývalý prezident Viktor Juščenko, niekdajšia premiérka Julia Tymošenková a ďalší. Tymošenková je síce stále aj vzhľadom na jej väznenie charizmatická osobnosť, ale sú tam noví lídri. Je tam bývalý boxer Vitalij Kličko, je tam šéf strany Batkyvšina Arsenij Jaceňuk, je tam bývalý minister vnútra Jurij Lucenko. Ukrajina potrebuje nového lídra. Je otázne, ako sa vyvinie situácia a či vodcovia opozície svoju šancu využijú. Ale mandát majú, Janukovyčova administratíva urobila obrovské chyby, skorumpovala krajinu, znefunkčnila ekonomiku, takže predpoklad na zmenu je veľký.
Kto má potenciál byť konečným lídrom?
Kličko jednoznačne takýto potenciál má.
Aj na to, aby robil reálnu politiku?
Určite áno.