Veľký desaťstranový špeciál dnes v HN:
Rozhovor so slovenským trénerom Vladimírom Vůjtkom a českým trénerom Vladimírom Růžičkom
Kto podporuje slovenské hokejové talenty a ako to vyzerá v praxi
Koľko peňazí tečie do nášho hokeja
Program šampionátu a originálny test
__________________________________________________________________________________
Miroslav Šatan: Som pripravený radiť mladším
Je najlepším strelcom v histórii slovenskej reprezentácie a držiteľom všetkých štyroch medailí z majstrovstiev sveta. To je bilancia Miroslava Šatana, ktorý sa dnes predstaví už na svojich dvanástych majstrovstvách sveta. „Samozrejme, viem, čo bude moja úloha a som na ňu pripravený,“ povedal isto pred odchodom na šampionát v Minsku, ktorý je v našom omladenom tíme najstarším článkom. Verí mu aj tréner Vladimír Vůjtek.
Ešte pred pár mesiacmi však visel nad jeho kariérou a účasťou v slovenskej reprezentácii otáznik. Po kolízii s krajanom Zdenom Chárom na konci roka 2012 v zápase KHL medzi Levom Praha a Slovanom Bratislava vynechal pre problémy s posunutou platničkou polovicu sezóny. Pred minuloročnými majstrovstvami sveta teda bolo veľmi otázne, či nastúpi, ale po rekonvalescencii bola motivácia pomôcť tímu silnejšia a do Helsínk predsa len cestoval. „Nikto ma nemusel presviedčať, som tu na to, aby sme sa znovu pokúsili vytvoriť dobrú partiu,“ povedal vtedy. Kolízia so Zdenom Chárom však okrem zranení priniesla aj niekoľkomesačný spor medzi oboma oporami nášho národného tímu, čo vyústilo až do jeho neúčasti na tohtoročnej olympiáde v ruskom Soči. No teraz je všetko inak a Šatan ide na svoje ďalšie majstrovstvá, i keď o cieľoch pred odchodom nehovoril. Spolu s druhým najstarším Ladislavom Nagyom sú však pripravení povzbudzovať a radiť mladším hráčom.
Šatan, ktorý začal už ako 17-ročný hrať za Topoľčany a neskôr za Duklu Trenčín, veľkú časť kariéry strávil v amerických kluboch NHL Buffalo Sabres či New York Islanders, je tiež víťaz Stanley Cupu s Pittsburghom Penguins v roku 2009. Pár rokov už je však verný Slovensku, a hoci informácia o konci kariéry z jeho úst zaznela už viackrát, tentoraz to vyzerá tak, že na majstrovstvách sveta uvidíme možno jeho posledné góly.
Ladislav Nagy: Som naspäť. A som rád
Návrat veľkého Laca Nagya. Aj tak by sa dal pomenovať fakt, že slovenský útočník, prezývaný Maďar, sa po troch rokoch vracia do reprezentácie. Naposledy sa v národných dresoch predstavil v roku 2011, keď ho tréner Glen Hanlon nominoval na šampionát, ktorý sa hral u nás. Hoci patril medzi najlepších hráčov, zranil sa a odvtedy už za Slovensko nehral. Minulý rok dokonca tréner Vladimír Vůjtek vyhlásil, že pre jeho neúčasť na príprave ho už nikdy nenominuje. Tento rok zmenil názor. „Som rád, že som opäť v reprezentácii. Nikdy som nepovedal, že nechcem reprezentovať, bolo to nedorozumenie, a preto dúfam, že teraz pomôžem mužstvu,“ povedal Nagy pre HN pred odchodom do Minska, dejiska šampionátu.
Svoju kariéru začal v roku 1996, keď nastúpil za HC 07 Prešov, odvtedy však vystriedal množstvo v tímov a vo väčšine pobudol len rok. Pôsobil i v Košiciach, už ako 20-ročný však vyskúšal aj dres St. Louis Blues v NHL. Najdlhší čas strávil v americkom Phoenix Coyotes, no vždy sa nakrátko vrátil do Prešova, Košíc či Popradu. „Najviac sa mi páčil vo Phoenixe, hrával som naozaj v pekných mestách, jediné, čo som ,nemusel‘, bol Čerepovec, nemám naň dobré spomienky,“ dodáva. Pochvaľuje si však podmienky aj v severských krajinách. „Či už to bol švédsky MoDo Hockey alebo Jokerit Helsinki, bolo to porovnateľné s NHL. Starajú sa o hráčov, dajú byt, auto, nemali sme problém s hokejkami ani s výstrojom, mali sme všetko, čo sme potrebovali. Takto by to malo fungovať v tých veľkých kluboch,“ porovnáva dnes. K návratu do reprezentácie prispeli teda aj jeho výkony z úvodu sezóny v Košiciach a v jej závere práve v Helsinkách, do Minska sa teší. „Hral som aj za Dinamo Minsk, je to veľmi pekné mesto, majú perfektných fanúšikov.“
Tomáš Tatar: Boli sme silný ročník
„Nechcem mať veľké oči pred turnajom, ale áno, máme určite nejaký cieľ, ktorý chceme splniť,“ povedal pred odchodom do Minska útočník Tomáš Tatar. Budú to už jeho tretie majstrovstvá sveta v slovenskom drese, pred dvomi rokmi mu tiež visela na krku strieborná medaila. „Reprezentácia bol vždy môj sen, to je samozrejmé,“ doplnil.
Tatar začínal s hokejom v Dubnici. Pred desiatimi rokmi nastúpil ako 14-ročný do extraligy 18-ročných. Neskôr sa v Trenčíne stal najproduktívnejším hráčom a aj najlepším strelcom extraligy juniorov. A nasledovala cesta do NHL. V roku 2009 ho draftoval Detroit Red Wings. Nasledujúcu sezónu strávil v drese tímu Grand Rapids Griffins v AHL ako najmladší hráč celej súťaže. Rok 2009 bol však pre neho významný aj z inej stránky. Na juniorských majstrovstvách sveta do 20 rokov v kanadskej Ottawe zahviezdil spolu s Marekom Viedenským a Richardom Pánikom. Všetci traja sa stretnú na ľade aj dnes. „Som veľmi rád, že sme tam viacerí z majstrovstiev v Ottawe. Je to dôkaz toho, že to bol silný ročník. Uvidíme, ako budú nakoniec zložené formácie, s chalanmi by som si rád zahral. Je super, že sme sa všetci dostali do mužskej reprezentácie,“ povedal. Už Ottawa teda ukázala, že Tatar patrí do NHL a je veľký talent. V drese Detroitu Red Wings sa predstavil už v minulej sezóne, ale až v tejto sa ukázal naplno. „Samozrejme, mohlo to byť lepšie, ale dlhšie som nemal zranenie a bola to prvá naozajstná sezóna, pred toľkými ľuďmi to bol zážitok,“ povedal, keďže jeho tím zo súťaže na tento rok vypadol.
Mladého tímu sa však nebojí. „Generačná obmena raz musela prísť, nemôžu predsa chodiť stále tí istí, aj ostatné tímy majú veľmi mladých hráčov. Najlepšie je vytvoriť nejaký mix,“ uzavrel.
Marek Hrivík: Môj vrchol ešte len príde
Keď sa pozriete na Mareka Hrivíka a najstaršieho hráča v našom tíme Mira Šatana, je medzi nimi sedemnásťročný rozdiel. Spolu hrali však v poslednom prípravnom zápase pred majstrovstvami proti Nórsku v elitnom útoku. A dnes sa ukáže, či v tom budú pokračovať aj počas nasledujúcich dní. „Zatiaľ sme spolu hrali v tomto jednom zápase, musíme sa zohrať, ale teším sa na to,“ povedal Hrivík.
Hrivík je odchovancom žilinského klubu. Keď mal 16 rokov, začínal teda v juniorskej lige v drese Žiliny, o rok nato už pôsobil v HK Orange 20. Pred takmer piatimi rokmi však začal pôsobiť v zámorí, konkrétne v klube Moncton Wildcats v najprestížnejšej kanadskej juniorskej QMJHL. I keď síce pred dvomi rokmi podpísal trojročný kontrakt s tímom NHL New York Rangers, momentálne je hráčom klubu Connecticut Whale v AHL, ktorý je farmou New York Rangers. „Na tejto sezóne sa mi najviac páčil kemp pred sezónou, keď sme boli na západe, v Calgary či Las Vegas, ale dúfam, že najväčší vrchol ešte len príde,“ povedal rodák z Čadce. Za najväčší vrchol svojej kariéry považuje víťazstvo v kanadskej juniorke.
To, že sa dostal do národného tímu ako debutant, berie veľmi pozitívne. „Je to super šanca. Sú to moje prvé majstrovstvá, nemám osobne nejaké očakávania. Chcem iba hrať čo najlepšie, aby sa fanúšikovia zabavili,“ povedal pre HN Hrivík. Na dnešný zápas s Českom sa teší. „Rivalita tam určite je, dúfam, že to bude dobrý zápas a vyhráme.“
Martin Réway: Nie som Žigo. Mám svoj štýl
„Veľmi ma potešila nominácia do reprezentácie a budem sa snažiť odohrať dobrý turnaj,“ povedal pre HN pred odchodom na majstrovstvá sveta v Minsku sebaisto devätnásťročný hokejový útočník Martin Réway. Najmladší hráč slovenského tímu sa narodil v Prahe, preto bol do 14 rokov odchovancom slavistického hokeja. Aj vzhľadom na jeho vek mu zvyknú pripomínať, že predtým ako sa narodil, bol Jaromír Jágr už dvojnásobným víťazom Stanleyho pohára a Miro Šatan označený za najlepšieho strelca na olympiáde v Lillehammeri v roku 1994. Réway si však verí.
Keď sa v jeho tínedžerskom veku presťahovali na Slovensko, do Dolného Kubína, začal hrávať práve za mestský tím, no už onedlho si ho všimli v Martine. Netrvalo preto dlho, aby šiel ešte ďalej, resp. späť do Prahy. „Je tam kvalitnejšia liga, išlo mi o to, posunúť sa ďalej. Vyhliadli si ma, ale záležalo na klube, pre ktorý sa rozhodnem. Bola to Sparta, niečo som sa teda naučil a zužitkoval,“ konštatuje dnes. Rozdiel bol podľa neho aj v zázemí, boli tam ľudia, ktorí sa o neho starali, hral proti lepším hráčom a celkovo to bolo na vyššej úrovni. To, že Réway je talent, potom ukázal aj vo svojej novej etape kariéry.
Pred dvomi rokmi si ho totiž ako najvyššie vybraného??? Slováka vybral kanadský klub Gatineau Olympiques v najprestížnejšej juniorskej lige. Čoskoro prišli aj slová chvály a všimli si ho aj kanadské médiá a prirovnali ho k slovenskému velikánovi Žigmundovi Pálffymu. Podobne sa o ňom vyjadril aj Ernest Bokroš, tréner tímu Slovensko 20, ktorý s Pálffym v minulosti hrával. Pred majstrovstvami do 20 rokov bol Réway okrem iného považovaný za jedného z hlavných lídrov. „Žigo je však len jeden, ja som iný typ hráča,“ hovorí dnes Réway.
Chýry o jeho talente prichádzali aj pred touto sezónou z kempu Montrealu Canadiens. Ľavého krídelníka draftoval najúspešnejší klub NHL zo 116. miesta. Momentálne je späť v juniorke. „V Kanade sa však maká každý deň, ide sa stále na 100 percent. Keď si na to zvyknete, zistíte že je to dobré, že sa vám zmení povaha, aj keď sa vrátim späť do Európy, trénujem naplno a mám to v sebe.“
Vladimír Országh: Keď som hral, vždy to "hrozilo" úspechom
Dostal prihrávku od Žiga Pálffyho, rútil sa sám na brankára a nekompromisne skóroval. Tento moment znamenal, že Slovensko znížilo v semifinále svetového šampionátu proti Švédsku na 1:2. Tento moment znamenal, že sme sa dostali do hry a napokon senzačne zápas otočili a postúpili do finále. A o tento moment sa postaral útočník Vladimír Országh. Aj on mal podiel na tom, že v roku 2002 získali Slováci v Göteborgu na hokejovom šampionáte historické zlato. Aj on sa stal hviezdou slovenského hokeja a súčasťou zlatej generácie. Országh v NHL odohral celkovo sedem sezón v New Yorku Islanders, Nashville Predators a St.Louis Blues. V najlepšej lige sveta strelil 56 gólov. Országh bol hviezdou slovenského hokeja. A dnes je prvým zo zlatej generácie, ktorý v slovenskom hokeji zostal. Ako tréner, ako muž, ktorý posúva slovenský hokej dopredu. Országh je asistentom Vladimíra Vůjtka v reprezentácii a nedávno sa stal aj asistentom trénera v Slovane Bratislava. „Je to niečo iné, ako keď som bol ako hráč jednotlivec. Teraz sa spolu s Vladimírom Vůjtkom a Petrom Oremusom staráme o celý tím,“ hovorí pre HN Országh. Ten hovorí, že základom śupechu je dobrá partia. „Aj v Göteborgu sme boli dobrá partia, celkovo to bola dobrá generácia, a vždy "hrozilo úspechom“.
_________________________________________________________________________________
Viac príbehov a analýz nájdete vo veľkej prílohe v dnešných tlačených HN.
Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydanie cez SMS na váš mail TU.