Vežiak, čo nevyčnieva len výškou
Glória, Bratislava
Vežiak v bratislavskom Ružinove nie je so svojimi 101 metrami len najvyššou obytnou budovou v Bratislave, vyslúžil si aj oveľa viac „naj“, často protichodných. V roku 2005 vyhral súťaž Obytný dom roka 2005, o päť rokov nato bol zas v známej ankete o realitách vyhlásený za najškaredšiu novostavbu na Slovensku. A v rovnakom duchu rozdeľuje verejnosť aj dnes. Časť ju považuje za originálny prínos do verejného priestoru, časť za gýčovú kvázi postmodernú „opachu“, ktorá nivočí panorámu a nijako nepatrí do 21. storočia. Viacerí obyvatelia majú výhrady aj voči zlej dispozícii bytov, ktoré majú často málo svetla či priveľké centrálne haly.
Stroskotané megalomanstvo
Dom európskej kultúry, Svidník
Tip od nášho čitateľa Martina Riška je stelesnením stroskotaných megalomanských snáh raných 90. rokov. Budova v typicky bezradnom architektonickom štýle konca 80. rokov je rozostavaná už takmer štvrťstoročie, a ako píše hovorkyňa mesta Svidník Kristína Tchirová, „jeho súčasný stav je adekvátny veku a využívaniu stavby“. Projekt bol pôvodne vytvorený na účely kultúrno-spoločenského využitia, ktoré však „vo svojom rozsahu prevyšovalo možnosti mesta“. Na jeho dofinancovanie dodnes chýbajú 3 milióny eur, a tak mesto priestory v centre mesta postupne rozpredáva alebo prenajíma.
Loď, ktorú potopili hore dnom
Daňový úrad, Trnava
Pre mnohých ľudí v podstate nenápadná stavba, pre Mareka Zelinu z Krajského pamiatkového úradu v Trnave odstrašujúci príklad bezradnosti pri tvorbe architektonického výrazu, ktorý je pre slovenské ulice typickejší, ako by sme si priali. „Vybral som ju preto, lebo ide o stavbu štátnej inštitúcie vo verejnom priestore,“ vysvetľuje. Zo štýlového hľadiska ju kritizuje za zmes rôznorodých architektonických prvkov odkazujúcich na históriu, ktoré sa v našej architektúre vyrojili v porevolučnom období. Pre každého, kto trochu dokáže vnímať architektúru, je to ťažko stráviteľný mix. Vrcholom je strecha v tvare akejsi „čapice so šiltom“ nad expresívne zaobleným nárožím nad hlavným vstupom či falošné manzardové strechy. „Stavba sa z bočných pohľadov javí ako loď potopená hore dnom. Máme to chápať ako metaforu štátu?“ pýta sa s úsmevným zveličením Zelina.
Disneyland v centre Bratislavy
Hamilton House, Bratislava
Z istého hľadiska ide o pozitívny počin. Administratívna budova z dielne Hamilton Group (teda spoločnosti, ktorá vlastní aj bratislavskú Cvernovku) oproti bratislavskému hotelu Kyjev, vyrástla na mieste, ktoré dlhé roky hyzdil nedostavaný projekt, a navyše sa aj pýši kanceláriami vysokého štandardu, ktoré ponúkajú jedinečný systém úspor energií pre svojich nájomníkov. Pre bratislavského architekta, ktorý nám tento tip dal pod podmienkou zachovania anonymity, však táto budova stelesňuje „Disneyland v centre Bratislavy“. Dôvod? „Lacná polystyrénová fasáda, nemenej lacné imitácie historických prvkov a celkovo umelohmotný dojem.“ Andrea Bacová z Fakulty architektúry STU a Ústavu architektúry obytných budov dopĺňa, že ide o „nepochopiteľnú štýlovú kombináciu historizujúcej fasády s nadstavbou nevydarene kopírujúcou funkcionalistické princípy tvarovania strešných podlaží, ktorá je vo výslednom pôsobení spolu s nevhodnou farebnosťou absurdnou odpoveďou na daný priestorový kontext“. A navyše – chýbajú jej akékoľvek znaky súčasnej modernej architektúry.
Nebezpečný vzor
Nádvorie Európy, Komárno
Pestrofarebná zástavba viac ako štyroch desiatok budov, postavených v mierke jedna k jednej, reprezentujúca architektúru a stavebné slohy typické pre temer všetky európske štáty, je pre časť verejnosti cenným unikátom a pre ďalšiu časť zas poľutovaniahodným gýčom. K tým druhým sa radí aj Andrea Bacová z Fakulty architektúry STU a Ústavu architektúry obytných budov. Prekáža jej, že je tu uplatňovaný architektonický repertoár historizujúcich foriem, ktorý vytvára pseudoštýlovú architektúru. „V konečnom dôsledku je precedensom a nevhodným vzorom, ktorý nebezpečne deformuje estetické cítenie,“ tvrdí.
Ani moderná, ani historická. Hysterická
Okresný súd, Skalica
Takto nešťastne dopadla snaha architekta o harmonickú prestavbu staršej budovy, ktorá mala zapadnúť do historického centra Skalice. Moderné prvky v podobe pravouhlých obdĺžnikových okien tu dopĺňajú rôzne historizujúce vikiere, striešky, podlubia, ba dokonca akési pseudobarokové železné zábradlie lodžií a balkónov. Stavbu korunuje nezvládnutá, nekoncepčná farebnosť fasád, dokonca aj dvojfarebnosť strešnej krytiny. Výsledkom je výrazový zmätok a stavba nepôsobí ani moderne, ani historicky, ale hystericky. Poloha tohto „mačkopsa“ je o to nešťastnejšia, že narúša inak harmonický vzhľad skalickej pamiatkovej zóny, jednej z najkrajšej a najucelenejšej v rámci Slovenska.
Nákupný vežiak vo výhľade
Aupark Tower, Bratislava
Šesťročný vežiak s výškou 96 metrov a so stupňovitým tvarom s viacerými ustúpenými časťami má 22 poschodí, kde sídlia viaceré slovenské firmy. Odporcovia výstavby budovy, ktorá je súčasťou nákupného komplexu Aupark, už od začiatku argumentovali najmä bezprostrednou blízkosťou Nového mosta a optickým znehodnotením lokality, ako aj panorámy mesta ako celku. Súhlasí aj architekt Tomáš Svitek. „Osobne mi budova veľmi prekáža, absolútne nesedí a nepatrí do daného prostredia, v ktorom je osadená. Ani fasáda a stvárnenie architektúry budovy nie sú celkom šťastnou voľbou. Okrem zlého situovania stavby je zlé aj prevedenie, veľa druhov fasádnych obkladov na pomerne malej výške budovy, nekoncepčné odseky a celkovo zmätočný a chaotický výraz,“ tvrdí.
Nechcený bunker pri Dunaji
River Park, Bratislava
Vízia mesta v meste, vďaka ktorému si naplno užijete rieku, podľa názoru mnohých príliš nevyšla. Riaditeľka Slovenského centra dizajnu Katarína Hubová tvrdí, že sa s ňou doslova minula. Holandskému architektovi Erickovi van Egeraatovi sa nielenže nepodarilo pritiahnuť ľudí na dunajské nábrežie, ale dokonca vytvoril multifunkčný komplex, ktorý zo svojej odvrátenej strany (otočenej do ulice) pripomína skôr bunker. „Je jednoducho škaredý. Keď sa na River Park pozeráte z Hradu, vidíte len ponurú monolitickú stenu – hradbu medzi riekou, mestom a človekom. Myslím si, že ľudské meradlo a príjemný pocit sa zo stavby vytratili a to, dúfam, nebol architektov zámer.“
Šanca, ktorú sme prepásli. Z nostalgie
„Nový“ Starý most, Bratislava
„Za mimoriadne absurdnú stavbu považujem pripravovanú stavbu repliky Starého mosta v Bratislave,“ hovorí Štefan Šlachta, bývalý hlavný architekt Bratislavy. „Hoci sa v tomto prípade hovorí o rekonštrukcii, pôvodná konštrukcia pôjde v skutočnosti do šrotu a na sčasti nové piliere sa osadí úplne nový most.“ Mrzí ho, že kvôli nostalgii zahadzujeme šancu získať v hlavnom meste atraktívne architektonicko-inžinierske dielo. „Dnes, keď vo svete vznikajú nádherné mostné stavby, my sa vraciame do 19. storočia. A navyše len naoko. V tom vidím absurditu tohto riešenia,“ tvrdí. Hoci Starý most vznikol v rokoch 1889 až 1890, počas 2. svetovej vojny bol zničený, pričom podobu, ktorej replika sa teraz chystá, vytvorili vojaci Červenej armády a pôvodne malo ísť len o dočasné riešenie.
Priveľké sústo aj pre Picassa
Hotel Spirit, Bratislava
Tento bizarný úlet, inšpirovaný slávnym architektom Hundertwasserom, zaradil do našej kategórie okrem pár slovenských respondentov aj svet. Konkrétne spoločnosť AOL Travel, ktorá ho pred dvomi rokmi zaradila medzi štrnásť najškaredších hotelov sveta. Jeho vzhľad označuje za odvážny, no vzápätí dodáva, že Piccasso by sa pri pohľade naň obracal v hrobe. Isté je, že ho v danom prostredí nemožno prehliadnuť, ako tvrdí aj Andrea Bacová z Fakulty architektúry STU a Ústavu architektúry obytných budov.
5 architektonických nonsenov z cudziny
ARay a Maria Stata Center, Cambridge, USA
Akademický komplex s rozlohou 720-tisíc štvorcových metrov má na svedomí slávny architekt Frank O. Gehry. Budova patrí Technologickému inštitút Massachusetts a hoci má mnoho obdivovateľov, tri roky po jej otvorení MIT na architekta údajne podala žalobu pre nedbanlivosť. Dôvod? Konštrukčné chyby za 300 miliónov dolárov.
Rhugyong Hotel, Severná Kórea
Táto budova drží svetový rekord ako „najvyššia nevyužívaná budova sveta“. Vzhľadom na zdanlivo nekonečné množstvo problémov vrátane elektriny a nedostatku potravín je veža, ktorá bola pôvodne určená na otvorenie v roku 1992, stále vo výstavbe.
The Portland Building, USA
Vládna budova, ktorá sa ocitá v rebríčkoch najškaredších budov sveta. Právom. Zrejme len málo budov ju prekoná v jej strašidelnej kombinácii nudnosti a gýčovosti. Vznikla v 80. rokoch, keď bol v móde postmodernizmus, čo vysvetľuje náhodne poprilepované historické prvky.
Secret Intelligence Service (SIS), Londýn, Anglicko
Ďalšia z budov, zaraďovaných medzi najškaredšie stavby sveta, sa niekoľko ráz mihla aj vo filmoch o Jamesovi Bondovi. Na obhajobu jej architekta Terryho Farrela treba povedať, že pri jej výstavbe sa musel vyrovnať s rozsiahlymi vládnymi požiadavkami – napríklad odstránením okien. Takže estetické muky pripravuje ľuďom aj z bezpečnostných dôvodov.
The Fang Yuan, Čína
Táto 25-poschodová kancelárska budova, dokončená v roku 2001, je výsledkom divného mišmašu rôznych ideí. Jednou z nich je odkaz na staré čínske mince so štvorcovými výrezmi. Koncept doplatil najmä na snahu zlúčiť východnú a západnú architektúru.
Zdroj: huffingtonpost.com, flavorwire.com
Názor architekta: Žiadna stavba nie je úplne nepotrebná
Žiadne dielo, ktoré vzíde z rúk architekta, nemôže byť považované za škaredé či absolútne nepotrebné. Každé dielo, dom, stavba, ktorá sa navrhuje a realizuje, má daný účel, využitie, funkciu, svoju myšlienku a poslanie. Proces tvorby je dlhý a náročný, aby všetky potreby, požiadavky a pripomienky dotknutých strán boli splnené. Ak sa dané dielo nevyužíva, je to už problém daného subjektu – klient/investor. Nevyužívanie budov, čo je dosť častý problém na Slovensku, sa týka hlavne starých stavieb, ktorých funkčné naplnenie už vypršalo alebo, i nových, ktoré daný účel mali, ale po zmene majiteľa, vyčerpaní financií alebo iných aspektov neplnia svoj účel, na ktorý boli navrhnuté.
Vo všeobecnosti sa podľa architektov a odbornej verejnosti rozdeľuje architektúra na dobrú a zlú. Ak hovoríme o dobrej architektúre, v prvom rade ide o vzťah k prostrediu. Je to hľadanie väzieb na okolie, ktoré môže byť na princípe kontextu, ale aj kontrastu. Ďalej je dôležitá architektonická abeceda. V nej treba vytvoriť dobrý architektonický koncept, ktorý zahŕňa aj kvalitné dispozičné riešenie, dobrú funkčnosť stavby, dobrú kvalitu realizácie, použitie adekvátnych konštrukčných prvkov a materiálov. Tak, aby všetko tvorilo dobrý celok. Tretie kritérium hovorí o dotiahnutí stavby do kvalitného výtvarno-remeselného detailu. Žiaľ, tento rozmer súčasným stavbám chýba aj napriek tomu, že sa už používajú špičkové materiály. A nakoniec každá stavba je živý organizmus, preto by mala mať svoju výpovednú silu.
Ak sa však bavíme o škaredej architektúre, ide v drvivej väčšine o „architektúru“ vytvorenú „ľudovým architektom“ – teda človekom bez stavebného/umeleckého/architektonického vzdelania – do tejto skupiny by som zaradil mnoho pestrofarebných príkladov vôkol nás všetkých. V prvom rade sú to fasády panelákov, rodinných domčekov, ale aj „podnikateľský barok“ vo forme levov pri vstupe, balustrád nad/vedľa/pod oknom, stĺporadia na rodinnom dome a mnoho iných kvetnatých prvkov. Táto téma je skôr o tom, ako okolie vplýva na človeka, ako sa človek cíti, keď sa na to pozerá. Tam, kde má do činenia ľudský aspekt – „ľudový architekt“, tam väčšinou hovoríme o negatívnom vplyve na architektúru.
Ing. arch. Tomáš Svitek
architecture&interior&design