Dokument, v ktorom Rusko obhajuje okupáciu Československa, je pre väčšinu Rusov hlavným informačným zdrojom o tejto udalosti, tvrdí pre HN Štěpán Černoušek, rusista a predseda občianskeho združenia Gulag.cz.
O aktuálnom ruskom vnímaní udalostí augusta 1968 asi najlepšie vypovedá dokument, ktorý nedávno odvysielala televízia Rossija 1 a v ktorom sa Rusko pasuje do roly osloboditeľa. Kde sa v nich berie potreba prekrúcať takmer polstoročie staré dejiny?
Podľa mňa to súvisí s prebudenou novoimperiálnou chuťou Ruska. Anektovaním Krymu a rozpútaním vojny na východnej Ukrajine sa snaží upevniť svoju medzinárodnú pozíciu a keďže sú tieto kroky v rozpore s medzinárodným právom, tak sa ich usiluje obhájiť inak: odkazom na akési historické a morálne právo na takéto činy. A robí to vytváraním a posilňovaním mýtu o tom, že Sovietsky zväz bol akýmsi ideálnym štátom, ktorý zaisťoval stabilitu, mier a svet ho rešpektoval. Do takejto snahy veľmi dobre zapadá aj dokument o tom, že Varšavská zmluva bola v skutočnosti pre svet garantom istoty a stability.
No predsa len – nevystavuje sa režim takýmito klamstvami riziku? Veď ešte donedávna Rusko svoju vinu na okupácii Československa priznávalo. Vrátane samotného Putina. To sa tak spoliehajú na slabú pamäť svojich občanov?
Je pravda, že okupáciu odsúdil Gorbačov, Jeľcin aj Putin. Lepšie povedané – vyjadrili sa, že to bola chyba, o priame ospravedlnenie, myslím, ani nešlo. No v každom prípade, hoci to predstavitelia Ruska na nejakých bilaterálnych schôdzach povedali, to ešte neznamená, že táto informácia k Rusom aj doputovala.
Znamená to, že bežní Rusi okupáciu Československa nikdy nevnímali ako zločin?
Treba si uvedomiť, že kým pre Slovákov a Čechov je august 1968 prelomová udalosť, pre Rusov je to len jedna z mnohých epizód podobného charakteru. Veď Rusko len v 20. storočí okupovalo niekoľko ďalších štátov. Pokiaľ mám správne informácie, o okupácii Československa sa neučia ani v škole. A hoci sa v Rusku objavili desiatky ľudí, ktorí proti nej protestovali – vrátane takzvaných ôsmich statočných, ktorí za svoj čin strávili roky vo väzení či na psychiatrii, ruská spoločnosť o nich prakticky nič nevie.
Prečítajte si aj:
„Otec nás oslobodil, jeho syn okupoval a zabíjal“
Kšefty s benzínom a povinná kultúra. Takto u nás dvadsať rokov žili sovietski vojaci
Brata mi zabili Sovieti. A komunisti mu rozbili pamätnú tabuľu
Kaplnku si zmenili na posilňovňu. Takto nám Sovieti zničili pevnosť
Takže dokument o tom, ako Česi a Slováci mimo Prahy vítali Rusov s otvoreným náručím, je tým najvýznamnejším zdrojom informácií o auguste 1968, s ktorým sa Rusi stretli?
V podstate áno. Už pred pár rokmi vznikol podobný dokument, a hoci tam sa objavila aj protistrana, bol v podobnom duchu a snažil sa okupáciu obhajovať. To, že sa ruský veľvyslanec v Česku od toho filmu dištancoval, je, samozrejme, vec, ktorá sa už k Rusom nedostane.
Výraznejšie protesty proti dokumentu sa v Rusku, pokiaľ viem, neobjavili.
Prekvapivo, informácia o pobúrenej reakcii Slovákov a Čechov – veď dokument odsúdil dokonca aj Miloš Zeman, ktorý je voči ruským prešľapom inak veľmi tolerantný – sa objavila takmer na všetkých ruských internetových portáloch, aj tých zľahka prokremeľských. S veľkým začudovaním sledovali naše pobúrené reakcie. Reagovali zväčša tým spôsobom, že ten dokument bol určený skôr pre ruskú verejnosť a nedošlo im, že je to pre nás taká citlivá vec.
Čo podľa vás Rusov, ktorí v dokumente vystupovali, motivuje hovoriť na kameru vyslovené klamstvá? Je za tým strach, alebo tejto verzii dejín už aj sami uverili?
Na to sa treba spýtať ich. V dokumente však vystupuje v podstate len jednostranný ruský historik a dvaja či traja priami účastníci udalostí. Jeden z nich je poslancom parlamentu za komunistickú stranu... Skrátka, ide o ľudí, ktorým určite nerobí problém prekrúcať realitu.
Všetko zrejme nasvedčuje tomu, že trend falšovať dejiny je v Rusku čoraz masovejší, však?
Jednoznačne. Tendencie obhajovať Sovietsky zväz či ospravedlňovať Stalina boli v Rusku vždy, doteraz však nešlo o mainstream. Od anexie Krymu však získali absolútnu prevahu.
Historici s iným názorom sú v Rusku vyslovene umlčiavaní?
Niežeby ich doslova zakazovali, ale kým ich knihy vychádzajú v náklade stoviek kusov, tí ostatní sa tešia stonásobne väčším číslam. Riaditeľ Muzeálneho a komunitného centra Andreja Sacharova (jedna z mála organizácií, ktorá otvorene poukazuje na zločinnosť Sovietskeho zväzu a ktorú ruský rezort vnútra pred pár mesiacmi označil za zahraničného agenta – pozn. red.) Sergej Lukaševskij hovorí, že k nim prakticky prestali chodiť školské exkurzie, že učitelia sa boja. V súčasnosti sa v Rusku podstate nanovo buduje kult Sovietskeho zväzu či Stalina. Neďaleko Moskvy sa stavia Stalinovo múzeum, objavujú sa snahy postaviť mu nový pamätník, a na internete možno nájsť kopu článkov o tom, že za gulagy nebol zodpovedný Stalin, ale Židia. Jedným z príkladov je aj múzeum Perm-36, ktoré ako jediné v Rusku vzniklo na mieste bývalého pracovného tábora a ktorého expozícia otvorene opisovala život sovietskych disidentov, čo tu boli v 70. a 80. rokoch zavretí: nedávno ho násilne odobrali jeho zakladateľom, odstránili zmienky o disidentoch a premenili ho na múzeum väzenstva, ktoré okrem iného velebí hrdinskú prácu dozorcov.
Ľudia, čo nejaký čas žili v Rusku, tvrdia, že aj tí nadpriemerne kritickí uvažujúci jedinci v podstate bez problémov hltajú putinskú propagandu. Čím to je? Sú na to Rusi jednoducho náchylnejší?
Za tým je množstvo dôvodov. Zoberte si, že Rusi sa nikdy v histórii nemali tak dobre ako dnes. Zrazu môžu chodiť na dovolenky, znížila sa otvorená kriminalita a štát, akokoľvek skorumpovaný, začína dobre fungovať aj v odľahlých regiónoch. A toto sú objektívne fakty, ktoré v ľuďoch vzbudzujú obrovskú dôveru voči Putinovi. K tomu treba prirátať starostlivo budovaný kult osobnosti plus ruský pocit ukrivdenosti a nepochopenia pádu Sovietskeho zväzu.
Rusi si v podstate dodnes nepriznali, že sovietsky režim bol zločinný.
To je ten problém, nikto ich celé tie roky nedonútil k otvorenému pohľadu na minulosť. Pár ľudí a organizácií sa o to snažilo, ale nikdy sa to nestalo masovou agendou ako napríklad v Nemecku, kde po druhej svetovej vojne celá krajina odsúdila svoju nacistickú minulosť. V Rusku funguje akási dejinná kontinuita. A dnešný obrat k postoju, že Sovietsky zväz bol vlastne dobrý, sa ľuďom páči, imponuje im. Aj preto má Putin takú podporu.
Myslíte si, že spomínaný dokument môže otvoriť oči aspoň slovenským či českým zástancom Putina? Tí na rozdiel od Rusov dobre vedia, čo sa v auguste 1968 u nás odohralo.
Dúfam, že im aj vďaka nemu dôjde, ako tá ruská propaganda vyzerá v praxi a aké spôsoby využíva. Ale isté je, že ten dokument ruskej strane vôbec nepomohol. Ani vo sne im totiž nenapadlo, že to u nás môže vyvolať až takýto škandál.
Kto je Štěpán Černoušek
Predseda združenia Archipelag a autor Online múzea Gulagu www.gulag.cz. Jeho celoživotným záujmom je Rusko a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Podieľa sa na výskumnom projekte Ústavu pre štúdium totalitných režimov "Čechoslováci v Gulagu", mapuje miesta spojené s týmto fenoménom, zorganizoval tri expedície k opusteným táborom Gulagu. Je aktívny v dobročinných projektoch v Čečensku. Inicioval sekciu čečenských, osetských, gruzínskych a arménskych pamätníkov na portáli Pamäť národa. V roku 2012 v Prahe usporiadal česko-ruský happening "Ďaleko od Moskvy". Inicioval tiež vydanie českého prekladu knihy Natalie Gorbanevskej "Poludnie" a zorganizoval návštevu Českej republiky ďalších účastníkov protestov proti invázii v roku 1968 (napr. Viktor Fajnberg, Revaz Cincadze, Aldis Cilinskis). Publikuje v českých, ruských či švajčiarskych médiách, spolupracuje s Českou televíziou. V rokoch 1995-2000 študoval rusistiku a lotyštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.