Sú mladí a úspešní. V zahraničí však našli viac príležitostí ako doma. Postupne prinášame príbehy štyroch slovenských „mozgov“. Ich skúsenosti v cudzine, ako aj názor na snahu vlády prilákať expertov naspäť na Slovensko pomocou finančných príspevkov. Ako prvý o tom porozpráva Michal Chudý.
Príbeh toho, ako sa Michal Chudý dostal na svoje súčasné pôsobisko v juhoafrickej Pretórii, je tak trochu ako z filmu. Študoval jadrovú fyziku na „matfyze“ Univerzity Komenského v Bratislave a voľné chvíle si krátil počítačovými hrami. „Pri hľadaní doktorandského miesta som mal povestnú dávku šťastia,“ spomína mladý vedec. „V prestávkach pri hraní Counter Striku som na webe natrafil na profesora vo Viedni, ktorého som sa len tak informatívne opýtal, či náhodou nemá pre mňa PhD. pozíciu. A on prekvapujúco odpovedal pozitívne.“
Aj vedci potrebujú kus šťastia
Bolo to miesto zamerané na štúdium supravodičov pre magnety v budúcich fúzovaných reaktoroch a zmeny v ich vlastnostiach po ožiarení rýchlymi neutrónmi. Michalovou výhodou bolo, že miesto v rámci Márie Curie programu, financované z európskych peňazí, museli obsadiť zahraničným študentom z Európskej únie. „Pozícia bola skutočne výnimočná, keďže okrem dobrých podmienok na výskum poskytovala aj relatívne vysoký plat a fixný rozpočet na cestovanie,“ spomína Michal Chudý. Nasledujúce tri roky preto strávil vo Viedni.
Ďalšou výhodou bolo, že vďaka zameraniu programu sa mu podarilo nadviazať rozsiahlu sieť kontaktov a intenzívne spolupracovať s kolegami z iných štátov a inštitúcií. Aj vďaka nim a dobrým odporúčaniam sa mu podarilo získať ďalší zaujímavý „flek“ – postdoktorandské štúdium v Cambridgei. Téma: opäť supravodiče, tentoraz však ich aplikácia vo veterných elektrárňach. Okrem toho sa stal aj členom Clare Hall College, čo je pre „postdokov“ prestížna záležitosť.
Riešim energetickú krízu v Afrike
Po roku a pol prišla nová výzva – Juhoafrická republika. „Hoci bolo neuveriteľné ťažké odísť z Cambridgeu, mal som pocit, že ponúknutá pozícia v Británii ma už ďalej neposunie. V Pretórii som sa navyše mohol venovať priamo energetickej efektívnosti krajiny, miesto bolo tiež minimálne o stupeň vyššie v akademickej hierarchii,“ hovorí Michal Chudý.
Nasledoval teda presun do Južnej Afriky. „Aktuálne sa venujem modelom v energetike. Južná Afrika zažíva vážnu energetickú krízu, kde časti krajiny sú pravidelne a denne odpájané od elektrického prúdu,“ vysvetľuje. „Náš tím sa snaží navrhovať riešenia krízy a modelovať, ako by sa dané, či už technické alebo ekonomické riešenia, správali v reálnom systéme.“
Apartheid stále živý
Hoci pre našinca je Afrika stále tak trochu exotickou pracovnou destináciou, Michal Chudý hovorí, že podmienky sú neraz veľmi zaujímavé. „Možno paradoxne sa tu veľa dobrej vedy urobilo počas apartheidu. Krajina bola totiž kvôli medzinárodným sankciám značne izolovaná, takže sa v mnohých ohľadoch musela spoliehať sama na seba,“ opisuje. A pripomína, že Juhoafrická republika dokázala sama vyvinúť atómovú bombu, ktorej sa neskôr dobrovoľne vzdala.
„Aktuálne je tu podpora vedy na zvláštnej úrovni, kde sú určité smery extrémne podfinancované a iné zase prefinancované. Platy pre vzdelaných ľudí sú v súkromnom sektore astronomické aj pre Nemcov, a preto nie je jednoduché získať kvalitného vedeckého pracovníka na štandardný plat.“ A svoje stále zohráva aj rasa.
Predstihne nás aj Keňa
Napriek tomu Michal hovorí, že Slovensko neopúšťal kvôli platu či zlým podmienkam. „Bol som vtedy s úrovňou mne ponúknutého vzdelania spokojný. Len som, jednoducho, našiel zaujímavé možnosti v zahraničí.“ No aj počas ďalšieho štúdia si uvedomil, že podmienky na vedeckú prácu u nás nie sú ideálne. Pripomína tiež, že v rámci prírodných vied je migrácia mozgov bežná a podporovaná napríklad Európskou úniou. „Do zahraničia odchádzajú aj Briti alebo Nemci. Je však pravda, že slovenskí vedci odchádzajú možno viac ako iní a hlavne sa už nevracajú.“ Upozorňuje, že dôvodom je katastrofálna situácia vo financovaní slovenskej vedy, kde posledné roky takmer neexistovali slovenské vedecké granty. „Vedecké skupiny tak bez európskych alebo iných zahraničných peňazí nemajú pomaly ani na kúpu papiera a ceruziek.“
V neposlednom rade sú dôvodom aj platy. „Hoci ľudia poznajúci pomery v Afrike mi môžu toto porovnanie zazlievať, ale na univerzite v Zimbabwe by som dostal pravdepodobne vyšší plat ako u nás. A to tam akademici štrajkujú kvôli nízkym platom. Ďalší príklad: slovenskí učitelia majú čistú mzdu zhruba na úrovni svojich kolegov z Kene. To, s akými krajinami porovnávam situáciu v školstve inak relatívne bohatého Slovenska, asi hovorí za všetko,“ dôvodí.
Dobrý začiatok, treba pokračovať
O to viac ho vraj tešia udalosti posledných mesiacov. „Pozorne sledujem dianie v na Slovensku v rezorte školstva a vedy. Musím sa priznať, že aktuálny minister školstva je pre mňa veľmi pozitívnym prekvapením,“ hovorí Michal Chudý. „S veľkým záujmom pozorujem aktuálne kroky a programy ministerstva, kde sa po dlhých rokoch úpadku slovenskej vedy konečne začína niečo posúvať dopredu.“ Víta preto aj aktivitu vlády stiahnuť expertov naspäť na Slovensko.
„Ponúkané príspevky sú zaujímavé, ale nie natoľko, že by niekoho na skutočne prestížnej pozícii v zahraničí pritiahli domov,“ vysvetľuje. No podľa neho by mohli byť dostatočné na to, aby niekoho, kto plánuje prísť na Slovensko napríklad z rodinných dôvodov, motivovali ostať v krajine a nehľadať si prácu v Česku, Maďarsku a možno i v Rakúsku. „Z čisto profesionálneho hľadiska by mňa na Slovensko prilákala ponuka mať vlastnú vedeckú skupinu a plat, z ktorého by sa dalo aspoň slušne žiť. Ešte by sa mohla zlepšiť možnosť financovania výskumu. Ale v každom prípade je aktuálna iniciatíva vlády dobrým začiatkom úvahy o návrate.“