Sú mladí a úspešní. V zahraničí však našli viac príležitostí ako doma. Postupne prinášame príbehy štyroch slovenských „mozgov“. Ich skúsenosti v cudzine, ako aj názor na snahu vlády prilákať expertov naspäť na Slovensko pomocou finančných príspevkov. V prvých dvoch sme vám predstavili jadrového fyzika v Južnej Afrike a lovkyňu mozgov. Dnes to bude molekulárna biologička Monika Gullerová
Keď ako šestnásťročná vyhrala národnú súťaž v písaní poviedok, jeden z porotcov jej predpovedal sľubnú budúcnosť. Okrem umenia sa pohrávala aj s pokušením venovať sa psychológii. Nakoniec však neskončila ani v ambulancii, ako si priali jej rodičia – lekári. „Nevzali ma na Vysokú školu múzických umení, tak som sa musela poobzerať po niečom inom,“ spomína na začiatky Monika Gullerová. Dnes táto mladá molekulárna biologička vedie vlastné laboratórium na prestížnom Oxforde a hrdí sa okrem iného titulom vedkyňa roka Veľkej Británie a Írska za rok 2011.
Na trase Viedeň – Oxford
Pre molekulárnu biológiu ju v druhom ročníku na Univerzite Komenského v Bratislave získal spolužiak. Ukázalo sa, že mal pravdu, pokiaľ išlo o tvrdenie, že tomuto smeru patrí budúcnosť. Monikina cesta za úspechom viedla najprv cez doktorandské štúdium vo Viedni. Priznáva, že istý pocit menejcennosti pri odchode zo Slovenska prerážala prácou. Výsledkom bolo objavenie novej funkcie jedného proteínu v bunkách. Keď ho predstavila na odbornej konferencii v Španielsku, nasledovala ponuka profesora Nicka Proudfoota, či by nechcela vo výskume pokračovať na známej Oxfordskej univerzite. „Pamätám si, že mi povedal: Rob, čo chceš,“ spomína na pre ňu dovtedy nepredstaviteľnú slobodu v bádaní. Využila ju naplno, keďže sa jej pred troma rokmi podarilo získať grant, z ktorého financuje vlastné laboratórium.
Ako vypnúť zlý gén v bunke
A čo v ňom vlastne skúma? „Môj tím pracuje na viacerých projektoch. Skúmame napríklad, aký je molekulárny mechanizmus opravy poškodenej DNA,“ vysvetľuje Monika Gullerová. „Vplyvom prostredia dochádza k poškodeniu DNA v bunke veľmi často, preto je dôležité, aby mechanizmus na jej opravu bol efektívny. My sme objavili, čo presne tento mechanizmus spúšťa,“ približuje inak zložité procesy. Okrem toho sa venuje tiež tomu, ako sa gény v bunke takpovediac zapínajú a vypínajú. Praktické využitie? Napríklad pri liečbe rakoviny či iných chorôb. „Ak vieme, čo ,zlý gén´ spúšťa, tak vieme prísť na to, ako ho vypnúť.“ Pozoruhodné výsledky neostali bez ohlasu – okrem viacerých ocenení má na ne Oxfordská univerzita dokonca patent.
Lepšia berie
Nič z toho by však nebolo možné bez dostatočného odborného a finančného zázemia. To je jedným z kľúčových dôvodov, prečo podľa nej mnohí slovenskí vedci domáce podmienky opúšťajú. „Ak môžem hovoriť za molekulárnych biológov, tak určite odchádzajú za lepším laboratórnym vybavením a finančnou podporou. Experimenty stoja veľa peňazí a bez nich sa jednoducho kompetitívna veda robiť nedá,“ dôvodí.
Pridajte právomoci, uberte byrokraciu
Iniciatívu slovenskej vlády, ktorou chce na Slovensko prilákať expertov pôsobiacich zo zahraničia, víta. No jedným dychom dodáva, že jednorazový príspevok je skôr snaha niečo zlepšiť ako systémové riešenie. „Oceňujem, že slovenská veda chce vedcov zo zahraničia späť a nepovažuje ich za nejakú fiktívnu konkurenciu,“ hovorí Gullerová. Odmena 50-tisíc eur pre špičkových odborníkov môže byť podľa nej teoreticky atraktívna pre humanitné smery, kde rozpočet na prevádzkové náklady nie je veľký. „Bohužiaľ, pre prírodné vedy to nestačí. Možno by bolo vhodnejšie ponúknuť vedcom zo zahraničia pozície s citeľne vyššími výplatami, dať im väčšie právomoci a menej byrokracie pri písaní grantov,“ uvažuje a dodáva, že 50-tisíc eur pred zdanením je dobrý začiatok, ale určite nie dôvod na návrat. „Najmä, keď priemerný byt v Bratislave stojí 100-tisíc eur a výplata doktoranda je 650 eur v hrubom. Podmienky v zahraničí sú jednoducho oveľa lepšie,“ uzatvára.