Pohľadnica starej Soči. Snímka: archív
Ruskom sa už siedmy rok šíri takáto anekdota. Keď vraj Putin hľadal destináciu, ktorú by mohol ponúknuť ako adepta na zimnú olympiádu, vzal do rúk mapu, porozhliadol sa, a potom pichol prstom na jediné miesto, kde v krajine nesneží.
Pravdaže – aj aktuálna nádielka snehu usvedčuje túto príhodu z ľahkého zveličenia. Avšak toľko skloňovaný finálny účet za olympijský areál vo výške 51 miliárd dolárov – väčší ako súčet všetkých predošlých zimných olympiád dokopy – je v istom zmysle potvrdením jej pointy. Ako sa vlastne subtropické letovisko v susedstve zničeného Abcházska premenilo na pupok sveta, na ktorý sa dnes večer uprú desiatky milióny párov očí? (A na toaletách ktorej sa väčšina ich vlastníkov už niekoľko dní neprestáva zabávať?)
Zotavovňa baníkov. A Stalina
„Neporiadok, špina v uliciach a nedostupnosť akéhokoľvek alkoholu – dôsledok prohibície Michaila Gorbačova. Ale tiež očarujúce spojenie mora a hôr a nadštandardne vybavené hotely,“ loví v pamäti spomienky na Soči tlmočník Milan Sipták, ktorý tu v 80. rokoch pôsobil ako kultúrny referent.
História pomyselnej Floridy Ruska však siaha hlbšie – až do cárskych čias, keď sa na brehu Čierneho mora začalo budovať kúpeľné mesto podľa vzoru nemeckého Baden Baden. No pravdou je, že ruskí aristokrati a literáti 19. storočia, ako Lev Nikolajevič Tolstoj, sa v tunajších liečivých sírnych prameňoch Matsesta dlho neohriali. Vďaka takzvanému Leninovmu dekrétu sa totiž do Soči, vzdialeného od Moskvy len 36 hodín vlakom, začal valiť „proletariát“ – potentáti ako Stalin či Brežnev (po prvom z nich je tu dodnes zachovaná chata s pôvodným zariadením), ale aj baníci, kozmonauti a prostý „pospolitý ľud“. „Pre Sovieta nebola väčšia odmena za ťažkú prácu či mimoriadne zásluhy ako pobyt v Soči,“ opisuje spisovateľ, filmár a spoluautor webovej stránky thesochiproject.org Arnold van Bruggen. Tunajšie kvety a palmy zvečnili mnohé sentimentálne piesne a vôňa vlahého vzduchu nad Soči v celých generáciách Sovietov dodnes vyvoláva spomienky na prvé lásky.
Pád režimu Soči zmenil. Prevádzka monumentálnych palácov pre proletariát už prestala byť rentabilná, prenikli sem zbohatlíci a s nimi aj mrakodrapy a architektonický gýč. A istý úpadok. Pamätníci však tvrdia, že legendárne ruské šansóny, alfa a omega tunajšej nostalgickej atmosféry, sa z piesočných pláží prestali ozývať len úplne nedávno. Zmizli spolu s túlavými mačkami, psami, penziónmi a rodinnými hotelmi, ktoré sa premenili na 5-hviezdičkové hotely. Soči ovládla horúčka s názvom zimné olympijské hry 2014.
Soči 1.polovice 20.storočia. Snímky: archív
Megalomanská. A megadrahá
„Pôsobí to tu dosť megalomansky. Lyžiarske areály sú výrazne predimenzované a miesta, kde sa ešte nedávno preháňali medvede, pôsobia ako Karlove Vary ,na entú’,“ opisuje svoje dojmy vyslaný redaktor MF Dnes Tomáš Macek, ktorý nad pobavenými i pohoršenými komentármi nad netečúcou či žltou vodou len mávne rukou: „Podobne to funguje pred každou olympiádou.“
Ten – rovnako ako autori 90 percent článkov o Soči – však v skutočnosti neopisujú samotné centrum starobylého letoviska, no jeho predmestie Adler – onú už legendárnu „zelenú lúku“, na ktorej sa uplynulých sedem rokov doslova z ničoho budoval impozantný olympijský park. (Hoci, aby sme boli úplne presní, doslova o zelenú lúku nešlo. Aj predtým tu totiž stálo množstvo obydlí, ktoré – spolu s ich presťahovanými a neraz ukrivdenými majiteľmi – padli za obeť štadiónom, arénam a najväčšej olympijskej dedine. Rovnako ako časti prísne chránených rezervácií v tunajšom kaukazskom pohorí, na ktorých sa vystavalo lyžiarske stredisko.)
Letecký záber Soči...
... a samotného olympijského areálu. Snímka: Reuters
Absencia akejkoľvek tradície zimných športov v Soči už pred siedmimi rokmi vyvolala rozpaky nad jeho víťazstvom – zvlášť, keď získalo v druhom rozhodovacom kole medzinárodného olympijského výberu 54 bodov, len o štyri viac ako pôvodne jasný favorit, juhokórejský Pchong-jang. Jednoducho – zabral Putinov argument, že zimné športy sú v Rusku populárne a prínos ruských športovcov pre olympijské hnutie je obrovský.
Nie všetci však pri pohľade na impozantné stavby myslia len na ich predraženosť a s ňou späté korupčné škandály. Podľa šéfky slovenskej olympijskej výpravy Janky Gantnerovej sa fakt, že sa mohli projektovať bez akýchkoľvek obmedzení, pozitívne podpísal pod estetiku mnohých z nich. „Napríklad štadión Bolšoj je neuveriteľne krásna stavba,“ nadchýna sa a dodáva, že táto olympiáda bude určite patriť k najfarebnejším a najpôsobivejším.
Avšak niekoľkonásobne prekročené výdavky zostávajú hlavnou témou. „Len v rámci olympijských dedín sa na jedného športovca vynaložilo v prepočte 160-tisíc eur,“ približuje Macek.
Hry plné kontrastov
Nemenej horúcou témou je budúcnosť Soči, nad ktorou už teraz visí otáznik. „Tunajší ľudia majú trochu strach, aby ich mesto týmito hrami, paradoxne, nestratilo zo svojej atraktivity. Predsa len, ide naďalej o letné, nie zimné letovisko,“ hovorí pre HN Holanďan Arnold von Bruggsen, ktorý sa o Soči intenzívne zaujíma od roku 2007. A aj vďaka nemu považuje v poradí XXII. zimnú olympiádu za plnú kontrastov: pre jej predraženosť, subtropickú klímu, porušovanie ľudských práv, ako aj skutočnosť, že sa koná v tesnom susedstve jednej z najnásilnejších oblastí celého Ruska – severného Kaukazu – a priamo na okraji izolovaného a zničeného Abcházska.
Navyše, je možné, že Soči sa po olympiáde ešte viac predraží, čo môže cestovný ruch negatívne ovplyvniť. „Na druhej strane – získalo nové letisko, nové hotely, pozornosť sveta. Isté je, že Putin a jeho režim sa o Soči postará. V najbližších rokoch sa tu predsa má organizovať mnoho udalostí,“ pripomína vo Bruggsen. Otázka je, či práve toto si Soči a jeho obyvatelia v skutočnosti pre svoje mesto prajú.
Aspoň na najbližších sedemnásť dní však treba podobné úvahy vypustiť z hlavy. A nechať sa očariť impozantnými plodmi sedemročných príprav. Aj – či najmä – preto, že si vyžiadali toľko obetí.
Tak trochu iné Soči
Pozrite si snímky Roba Hornstra, holandského fotografa, ktorý sa spolu s publicistom Arnold van Bruggen sedem rokov intenzívne zaoberali fenoménom Soči. A zachytili aj jej odvrátenú stranu.
Predmestie Adler v roku 2011. Neďaleko odtiaľto sa rozprestiera olympijský areál. Snímka: © Rob Hornstra / Flatland Gallery
Michail Pavelivich Karabelnikov (77), ktorý každý rok cestuje okolo 3000 kilometrov, aby si užil dovolenku v Soči. Snímka: © Rob Hornstra / Flatland Gallery
Hamzad Ivloev (44). Bývalý policajt zo severokazašského mesta Karabulak, ktorý po útoku kaukazských separatistov (ktorí majú na svedomí aj teroristické útoky na Rusko) prišiel o zrak, stratil obe ruky a nohu. Snímka: © Rob Hornstra / Flatland Gallery
Zdroj: www.thesochiproject.org<http://www.thesochiproject.org>, fotky z knihy An Atlas of War and Tourism in the Caucasus (Aperture, 2013). ISBN 978-1-59711-244-4.
Top 7 kontroverzií ZOH Soči
1. Predraženosť. Z odhadovaných 12 miliárd sa investícia vyšplhala na 51 miliárd dolárov. Dôvody? Subtropické podnebie a vysoká korupcia.
2. Porušovanie ľudských práv. Stredisko vystavali zväčša pracovníci privezení zo Strednej Ázie. Podľa organizácie Human Rights Watch pracovali často za nízke mzdy a bez zmlúv. Problematický je aj postoj Ruska a starostu Soči k homosexuálom, ktorý vyhlásil, že u nich sa žiadni nenachádzajú.
3. Ekológia. V chránených oblastiach kaukazského pohoria boli za použitia hrubej sily vytvorené mnohé skládky. V porovnaní s Alpami takmer nedotknutý Kaukaz utrpel pre ZOH veľké škody.
4. Susedstvo konfliktných zón a bezpečnosť. Z jednej strany leží severný Kaukaz – sedem autonómnych republík v rámci ruskej federácie, ktoré sa búria proti Putinovej nadvláde. Teroristické útoky v Rusku sa diali práve na podnet separatistických skupín z Kaukazu. Náklady na bezpečnosť sa odhadujú na 2,5 bilióna eur. Z druhej leží v bezprostrednej blízkosti Abcházsko, kde sú na dennom poriadku nájomné a politické vraždy. Rusko napriek sľubom tunajšiu situáciu nijako nezlepšilo.
5. Čerkeská genocída. V Krásnej Poľane, kde sa konajú lyžiarske podujatia, je dodnes pamätník, ktorý si pripomína ruské víťazstvo nad Čerkesmi. Inak povedané: drastické odsunutie 90 percent obyvateľov týchto kmeňov, ktorého územie ešte za cárskeho Ruska násilne obsadili. ZOH sa konajú práve na 150. výročie tejto udalosti.
6. Umlčaná opozícia. Sloboda slova je v Rusku stále tabu. A nemení sa. Stačí si spomenúť na Pussy Riot, Annu Politkovskú či Michaila Chodorkovského.
7. Putinovská dedina. Korupcia, obohacovanie vlastných kumpánov a získavanie osobných bodov. ZOH sú kritizované ako osobná akcia Putina, ktorá navyše pripadá na 15. výročie od nástupu vlády jeho strany.
Zdroj: www.thesochiproject.com
Soči v číslach a zaujímavostiach
– je to prvá zimná olympiáda v Rusku (Soči sa snažilo o ZOH už v roku 1998 a 2002)
– Soči je považované za najdlhšie mesto v Európe s dĺžkou 148 kilometrov a s populáciou 368-tisíc obyvateľov
– priemerná teplota vo februári v Soči je 8,3 stupňa, takže ide o najteplejšiu olympiádu
– očakávaný rozpočet v roku 2007 bol 12 miliárd dolárov, konečná suma je 50 miliárd (viac ako 7-krát viac ako ZOH vo Vancouvri v roku 2010)
– hry by malo podľa očakávaní sledovať 1,5 miliardy divákov na celom svete
– olympijská vysielacia služba poskytne viac ako 1 300 vysielacích hodín do 200 krajín sveta
– príjmy MOV z predaja vysielacích práv pre ZOH 2014 sa odhadujú na 1,26 miliardy dolárov
– na spojenie bude použitých 700 kilometrov káblov, 450 kamier
– otvárací ceremoniál bude vo Fisht Stadium, ktorý stál 600 miliónov dolárov a po zvyšok hier bude zatvorený (po ZOH ho bude využívať ruský národný futbalový tím, v roku 2018 bude s kapacitou 45-tisíc divákov hostiť zápasy majstrovstiev sveta vo futbale)
– športovci majú k dispozícii tri olympijské dediny, spolu tam bude 6-tisíc účastníkov a členov realizačných tímov z 85 krajín
– rozdá sa 98 medailových kolekcií v 15 športoch
– hry by malo strážiť 37-tisíc ochrankárov spolu s 25-tisíc dobrovoľníkmi
– do areálu olympijského parku sa zmestí 75-tisíc ľudí, k dispozícii bude 7-tisíc kuchárov, čašníkov či pokladníkov
– očakáva sa, že počas hier by sa malo servírovať 265-tisíc litrov polievky boršč
– priemerná cena obeda v olympijskom parku je 15 dolárov
– v detstve prežila niekoľko rokov v Soči aj ruská tenistka Maria Šarapovová
Športoviská v Soči
Adler Arena Skating Center (rýchlokorčuľovanie)
S kapacitou 8-tisíc divákov má dva súťažné a jeden tréningový ovál. Hala je zastrešená a nachádza sa v centre olympijského parku.
Iceberg Skating Palace (rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe a krasokorčuľovanie)
Kľúčová stavba stála takmer 50 miliónov dolárov. „Palác“ s kapacitou 12-tisíc divákov je prenosný a nachádza sa v Coastal Cluster v srdci olympijského parku.
Ice Cube Curling Center (curling)
Tiež prenosné dejisko s kapacitou 3-tisíc divákov je rovnako dobre dostupné pre olympionikov aj paralympijských športovcov.
Boľšoj Ice Dome (hokej)
Súčasť veľkého hokejového komplexu v Soči s kapacitou 12-tisíc divákov, ktorý zahŕňa aj Arénu Šajba (pre 7-tisíc divákov) a tréningovú halu. „Dóm“ pripomína dizajnom zmrznutú dažďovú kvapku a je ladený do strieborna. Je multifunkčný.
Laura Cross-country Ski & Biathlon Center (beh na lyžiach a biatlon)
Centrum (pre 7 500 divákov) leží na svahoch Psechako Ridge približne 6,5 – 10 km severne od Krásnej Poľany. Má dva samostatné štadióny, vrátane izolovaných lanovkových systémov, strelnice a tréningových tratí.
RusSki Gorki Jumping Center (skoky na lyžiach a severská kombinácia)
Centrum je blízko dedinky Esto-Sadok na severnom svahu hrebeňa Aibgy na Krásnej Poľane s rovnakou kapacitou a dvoma mostíkmi.
Sanki Sliding Center (sánkovanie, skeleton)
Priestor s kapacitou 5-tisíc ľudí je 50 km severovýchodne od Soči. Sane sú tradičným zimným športom v Rusku.
Roza Chutor Extreme Park (akrobatické lyžovanie a snoubording)
4 000 divákov si bude môcť užiť taktiež na Krásnej Poľane veľmi dobré snehové podmienky spojené so špeciálnymi traťami.
Roza Chutor Alpine Center (alpské lyžovanie)
Centrum je len 40 km od Čierneho mora a bude dejiskom všetkých disciplín alpského lyžovania. Celková dĺžka súťažných tratí je 20 km pre asi 7 500 divákov.