Tibor Baška, lekár Ústavu verejného zdravotníctva Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Základná otázka na úvod: čo presne cigarety v tele poškodzujú?
Cigaretový dym obsahuje asi 4 000 látok, ktoré pôsobia na organizmus, a z nich má asi 250 rakovinotvorný efekt. Najčastejším následkom je ischemická choroba srdca, pričom chronická obštrukčná choroba pľúc sa takmer výlučne vyskytuje len u fajčiarov. A osobitným problémom sú nádorové ochorenia. Riziko rakoviny pľúc zvyšuje fajčenie asi 16- až 20- násobne.
Po koľkých rokoch vzniká u človeka mentálna a po koľkých fyzická závislosť od nikotínu?
Je to individuálne. Sú „šťastlivci“, ktorí pofajčievajú dlhé roky a nerobí im vôbec problém prestať. Na druhej strane, silná závislosť od nikotínu sa môže vyvinúť už aj po 1 – 2 rokoch. Problém je v tom, že vopred neviem, kto je ten šťastlivec. Každý z dospelých fajčiarov, trápiaci sa s odvykaním, si tiež kedysi v mladosti myslel, že bude len trochu pofajčievať a keď bude treba, tak prestane. Nikto neplánoval fajčiť dlhé roky, až kým si nezničí zdravie.
Nie je však pre telo priveľký šok, ak človek prestane fajčiť zo dňa na deň?
Nie. Hoci abstinenčné príznaky môžu byť u silného fajčiara veľmi nepríjemné, nezanechávajú na tele žiadne škodlivé vplyvy.
Je teda z psychologického hľadiska lepšie prestať naraz?
Ťažko povedať, aj metóda postupného znižovania počtu cigariet má svoje výhody. Konkrétna voľba závisí od samotného fajčiara.
Niektorí fajčiari však argumentujú, že chcú prestať fajčiť, no vraj „telo im to nedovolí“. Tvrdia, že na stopnutie fajčenia nestačí len vôľa.
V tomto smere urobili „medvediu službu“ zdravotníci, ktorí celý problém interpretujú len ako otázku pevnej vôle. Potom v prípade neúspechu jednoducho obvinia fajčiara z jej nedostatku. V skutočnosti môže byť nikotínová závislosť veľmi silná a prekonať ju bez odbornej pomoci môže byť takmer nemožné. Preto by fajčiar nemal podľahnúť sebaobviňovaniu, ale vyhľadať odbornú pomoc: najlepšie pneumológa alebo poradňu zdravia, ktorá funguje v rámci každého regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Len menšej časti fajčiarov sa podarí na prvý raz úplne prestať fajčiť.
Funguje však už veľké množstvo rôznych podporných prostriedkov a terapií. Čo si o nich myslíte?
Z farmakologických preparátov patrí medzi účinné nikotínová náhradná liečba – náplasti či žuvačky – vareniklín, bupropion. Na druhej strane, štúdie nepreukázali účinnosť akupunktúry. A ani v prípade biorezonancie neexistujú vedecké dôkazy, ktoré by dokázali jej účinnosť. V takýchto prípadoch ide skôr o „vyťahovače peňazí“, ktoré využívajú nedôveru klientov v štandardnú medicínu.
Môjmu kolegovi napríklad prišlo po nikotínovej žuvačke zle: krútila sa mu hlava, zvieralo mu hrdlo...
Mohlo ísť o predávkovanie. Neodporúča sa prekročiť dennú dávku 8 – 10 žuvačiek, pričom je dôležitá i správna technika žutia. Pri príliš intenzívnom žutí sa uvoľňuje nadmerné množstvo nikotínu, dostáva sa do žalúdku a spôsobuje nevoľnosť. Preto ich treba žuť pomaly, najmä ak človek pocíti v ústach pálivú chuť, ktorá naznačuje zvýšené uvoľňovanie nikotínu. Nikotínová liečba je však veľmi bezpečná: aj mierne predávkovanie sa prejavuje nepríjemnými príznakmi, preto prakticky nie je možné vyvolať otravu nikotínom. Skôr sa stretávame s nedostatočným dávkovaním, keď liečba nedokáže potlačiť abstinenčné príznaky a fajčiar ju považuje neprávom za neúčinnú.
Tu môžu pomôcť elektronické cigarety?
Doteraz sa pri odvykaní nepreukázala ich účinnosť, aj preto ich napríklad Svetová zdravotnícka organizácia neodporúča. Okrem toho, nie je overené zloženie ich „dymu“ a účinok týchto látok na organizmus. Považujem ich tiež za vyťahovač peňazí, ktorý využíva snahu fajčiarov urobiť niečo dobré pre svoje zdravie.
Mnoho fajčiarov má obavy, že po vysadení cigariet priberú. Ide len o mýtus?
Po vysadení cigariet skutočne dochádza k miernemu nárastu hmotnosti. Zvyčajne však len o pár kíl, spravidla o toľko, koľko fajčiar kedysi schudol na začiatku svojho návyku. Úlohu zohráva najmä spomalenie metabolizmu, zvýšenie chuti do jedla a celkové zlepšenie fungovania organizmu. Treba najmä zabrániť tomu, aby fajčiar kompenzoval abstinenčné príznaky nadmerným jedením.
Koľko rokov po vysadení cigariet sa telo dokáže vrátiť do normálu?
Už po niekoľkých desiatkach minút sa normalizuje krvný tlak a uvoľňuje sa hladké svalstvo ciev, čím sa zlepšuje prekrvenie okrajových častí tela. Okrem toho sa veľmi rýchlo znižuje riziko náhlej srdcovej príhody zapríčinenej stiahnutím vencových tepien srdca. V priebehu niekoľkých hodín sa odbúrava z krvi oxid uhoľnatý, čím sa zlepšuje okysličovacia schopnosť krvi. V ďalších dňoch sa zlepšuje hmat, čuch a chuť. Abstinentom sa však človek stáva až približne po roku.
Takže to už fajčiar vníma aj subjektívne zlepšenie.
Určite, zlepšuje sa mu fyzická kondícia, postupne mizne kašeľ... Po roku nefajčenia sa riziko ischemickej choroby srdca znižuje na polovicu, v priebehu ďalších rokov sa tiež výrazne znižuje riziko mozgovej príhody. Najdlhšie pretrváva zvýšené riziko nádorových ochorení. Napríklad riziko rakoviny pľúc klesne v priebehu 10 rokov asi na polovicu a aj po 15 rokoch je ešte o 10 až 20 percent vyššie v porovnaní s človekom, ktorý nikdy nefajčil. Čím dlhšie človek fajčí, tým nastáva v tele viac nezvratných zmien. No nikdy nie je neskoro prestať.
Fajčiari v kocke
Vo svete fajčí viac ako 1,3 miliardy ľudí. Z nich na jeho následky ročne umiera asi 6 miliónov ľudí.
Najviac mužov fajčí v Rusku (52 percent denne), žien v Rakúsku (46 percent denne). Počet fajčiarov výrazne stúpa v rozvojových krajinách Ázie a Afriky.
Medzi krajiny s najnižším výskytom fajčenia patria najmä škandinávske krajiny (napr. vo Švédsku denne fajčí len 10 % mužov a 12 % žien).
Na Slovensku denne fajčí asi 32 percent mužov a 15 percent žien. Počet fajčiarov je stabilný, výrazne neklesá ani nestúpa. Niektoré ukazovatele naznačujú pokles fajčenia u chlapcov, nie je však významný.
Na Slovensku sa účinkom fajčenia pripisuje vyše 19 percent všetkých úmrtí. Je to druhá najčastejšia príčina smrti – po hypertenzii, ktorá sa u nás podieľa takmer na jednej tretine všetkých úmrtí.
Zdroj: Tibor Baška – Ústav verejného zdravotníctva, Svetová zdravotnícka organizácia