Vyzerá to ako príbeh vymyslený pre sériu o Bondovi, no je to skutočnosť. FBI dokáže na diaľku nielen zapnúť kameru na notebooku alebo tablete, bez toho, aby to používateľ zistil podľa rozsvietenej kontrolky, ale aj čítať poštu a sťahovať si z počítača fotky.
Hovorí si Mo a americkej polícii sa prvýkrát ozval v roku 2012 dva dni po masakri v denverskom kine na premiére Batmana . Miestnemu šerifovi vtedy Mo zavolal, že útočník bol jeho priateľ, a preto žiada jeho prepustenie. Muž zákona odmietol a Mo pohrozil, že vyhodí do povetria nejakú budovu plnú nevinných obetí. Nakoniec sa spolu šerif a neznámy rozprávali viac ako tri hodiny a napísali si niekoľko e-mailov. Pre vyšetrovateľov sa neskôr tieto stopy stali neoceniteľnou pomôckou pri pátraní po identite volajúceho. Mo sa totiž neozval naposledy.
Počas niekoľkých mesiacov pohrozil výbuchom okresnej väznice, hotela DoubleTree, univerzít v Denveri, Viginia a v Texase, medzinárodného letiska v San Antoniu a tak ďalej. Úradom poslal aj svoju údajnú fotografiu v iránskej uniforme. Z pravdepodobného „maniaka" sa stal hľadaný terorista, na ktorého bolo nutné nasadiť tie najdokonalejšie prostriedky. Ukázalo sa, že Mo totiž rozhodne nie je hlúpy.
Na prípad upozornil denník Washington Post v článku , ktorý opisuje metódy, použitej pre vypátranie fantóma menom Mo. A prečo je zaujímavé o tom vedieť? FBI totiž pochopiteľne plánuje využitie špehovacích metód v mnohých prípadoch.
Lov ryby menom Mohammed Arian Far
Odborníci zo špeciálneho tímu FBI sa rozhodli Mohammeda Arian Fara (tak sa začal predstavovať) uloviť doslova na udicu. Využili metódu, ktorá sa volá phishing a bežne ju využívajú hackeri po celom svete, aby z menej pozorných používateľov internetu vytiahli potrebné heslo k internetovému bankovníctvu alebo napríklad PIN ku kreditnej karte. O čo ide?
Phishing je založený na princípe podvrhnutých e-mailov, ktoré sa vydávajú napríklad za oficiálny list od banky. V skutočnosti obsahujú podvrhnuté odkaz, na ktorý keď obeť klikne, stiahne sa jej do počítača sledovací program (takzvaný malware), ktorý robí to, k čomu ho útočník naprogramoval.
Aký list agenti Mohammadovi poslali, samozrejme nevieme, pravdepodobne však na neho klikol. FBI mu malware posielala vždy vo chvíli, keď sa pokúšal prihlásiť k svojmu Yahoo účtu (texan.slayer @ yahoo.com) odkiaľkoľvek na svete. Povolenie k tomu mala na dva týždne.
Sledovanie na internete
Vir vie tajne sťahovať súbory (vrátane fotografií) i e-maily z počítača obete. Dokáže tiež aktivovať kamerku na notebooku (tabletu alebo telefónu), ktorá potom v reálnom čase odosiela fotografie bez toho, aby to používateľ vôbec vedel. Nerozsvieti sa totiž varovná kontrolka vedľa šošovky objektívu, ako je to za bežnej prevádzky obvyklé.
Popísaný postup nebol v prípade Mohammeda použitý zďaleka prvýkrát, je z neho ale zrejmé, že skôr alebo neskôr sa opäť rozhovorí debata o tom, kam až siaha súkromie jednotlivca, a to nielen na internete, a čo všetko môžu agenti a policajti pri svojom pátraní po zločincoch prehľadávať a skúmať. Otázka je o to aktuálnejšia, ak vezmeme do úvahy kauzu Snowden a sledovanie celého sveta agentúrou NSA . Aj preto rad technologických serverov vydal o kauze iba zjednodušený text, ktorý akcentoval predovšetkým nebezpečenstvo možného zneužitia popísaných prostriedkov.
Mo sa zatiaľ stále ukrýva, aj keď sa vyšetrovateľom podarilo, pravdepodobne vďaka phishingu, získať množstvo informácií o jeho pohybe.
Možno je v Teheráne, ako tomu nasvedčuje jeho IP adresa, možno je úplne niekde inde. K zmäteniu prenasledovateľov okrem iného používal napríklad virtuálne proxy práve preto, aby nebolo možné poznať, odkiaľ píše alebo volá. Na komunikáciu totiž nepoužíval mobilný telefón, ale nástroje pre volanie cez internet typu Google Voice.
Ján Kužník