Je na čele vinárstva, ktoré sa rozprestiera na jednej z najstarších pôd francúzskej oblasti Bordeaux. V prestížnej vínnej klasifikácii majú biele a červené vína, čo je skôr výnimočné, a práve tie prišiel Jean Jacques Bonnie pred časom predstaviť do Bratislavy. Prečítajte si, aké je vinárstvo Château Malartic-Lagraviere.
„Sme veľmi staré vinárstvo. Jeho počiatky siahajú až do 18. storočia, keď ho vlastnila francúzska grófska rodina. Vojvoda z Malarticu bol v námornej flotile Ľudovíta XV. a často sa zúčastňoval na bitkách s Angličanmi. Neskôr sa dokonca stal guvernérom súčasného Ostrova sv. Mórica, kam sa dostal svojou loďou La Minerve a kde aj zomrel. Práve preto máme na etikete našich vín loď. Keď potom panstvo v roku 1850 dostalo nových majiteľov, rozhodli sa, že si meno Malartic vo svojom názve ponechajú ako poctu bývalým majiteľom. A aj ďalší majitelia sa potom zaslúžili o to, že si Château Malartic-Lagraviere pestovalo dobrú povesť.“
Takto začína svoje rozprávanie Jean Jacques Bonnie, ktorého rodina kúpila vinárstvo pred 18 rokmi. Nachádza sa na najstaršom vinárskom terroir v Bordeaux a je len jedným z iba šiestich „zámkov“ (vinárstva s vlastnou produkciou), ktorý má červené aj biele vína v kategórii Grand Cru Classé, teda prvé vína. A Jean Jacques, ktorý vinárstvo prebral a teraz ho vedie, prišiel na Slovensko o vínach, ktoré vychádzajú z unikátnej oblasti francúzskeho Bordeax, porozprávať.
Dedičstvo od otca
„Otec kúpil vinárstvo v roku 1997. Keď to rodičia preberali, akurát som odchádzal na základnú vojenskú službu a dlhší čas som teda bol mimo. Rodičia sa nás však už na začiatku spýtali, či by nás niekedy bavilo tam pracovať. Vtedy som si to nevedel predstaviť, ale keď v roku 2003 začal mať vtedajší riaditeľ problémy so srdcom, prišiel som pomáhať otcovi. Pred pár rokmi sa pripojila aj sestra, takže pracujeme celá rodina,“ vysvetľuje.
Sám však prízvukuje, že nič výnimočné by nemohlo vzniknúť bez výnimočnosti tejto oblasti a pôd. „Terroir pôdy a jeho podlažia pochádzajú zo začiatku treťohôr, teda obdobia, keď vymreli dinousary. Vďaka pádu meteoru bola veľká časť Francúzska zaplavená teplým morom, a keď potom postupne klesalo, živočíchy uzavrelo na jednom mieste. Vďaka skamenelinám pôda obsahuje vápenec, ktorý sa správa ako huba a nasáva vodu. Voda odteká, a teda vinič môže pustiť korene veľmi nízko. Vďaka priepustnosti štrkovej pôdy sa nestáva, že sa tam napríklad pri veľkých dažďoch akumuluje veľké množstvo vody a v striedavom počasí pôda trpí,“ vášnivo vysvetľuje fakt, ktorý robí z vín z Bordeax výnimočnú záležitosť.
Moderný prístup
Prvé vinice tam podľa neho vysadili už Rimania, ktorí do tejto oblasti prišli niekoľko rokov po Kristovi, takže sa tam vinič pestuje už tisícky rokov a ešte ďalšie tisícky určite bude pestovať. A tak sa tam zaručene nikdy nebude dariť iným rastlinám. „Tých 18 rokov sa snažíme pristupovať k vinohradníckej práci s čo najväčším rešpektom k životnému prostrediu. V pivniciach pracujeme prevažne s gravitáciou, teda najmenej využívame kompy mechanického prečerpávania hrozna alebo vín. Nepoužívame žiadne insekticídy alebo herbicídy. Pôdu orieme, aby sme prerušili koreňový systém,“ dopĺňa s tým, že vysádzajú 10-tisíc hláv na hektár, čo je pomerne husto, a teda vinič nútia pustiť korene čo najnižšie, a nie do šírky. Na 53 hektároch potom dopestujú najviac červeného vína, odrody Cabernet Sauvignon, menej Merlot.
Sám sa okrem prestavovania ich vín po celom svete rád pohybuje aj doma vo vinohrade. „Každá časť ročného cyklu má niečo svoje. Tak napríklad pred vyše mesiacom sme skončili s vinobraním, a to je obdobie, ktoré má silnú atmosféru. Osobne mám však rád kvitnutie viniča, ktoré trvá okolo 3 – 5 dní, maximálne 10. Vtedy normálne behám po viniciach, lebo sa tam rozvinie delikátna jemná vôňa. No nie každý rok sa mi podarí byť práve v tom období doma,“ dopĺňa Jean Jacques Bonnie, ktorý je ako správny Francúz aj veľký gurmán. „Pri červených vínach záleží na veku, ale keď je to mladé víno, doprajem si k nemu jedlo s výraznejšou chuťou, napríklad steak s korením, k vyzretejšiemu vínu napríklad pečeného zajaca s redukciou. K mladým bielym vínam opečené morské ryby, k trocha starším trebárs teľacie so smotanovou omáčkou a k tým úplne starým sú to modré syry s modrou plesňou alebo tvrdé syry,“ vymenúva.
Ich vína aj v zahraničí
Na francúzskom trhu zostáva z ich vín asi 20 percent, v Európe sú ich veľkými trhmi Nemecko, Švajčiarsko, Belgicko či Anglicko. A mimo starého kontinentu si ich vína obľúbili v Amerike, Japonsku, Hongkongu, ale vyvážajú aj do Kórey či Brazílie. Pri vývoze však nezostali. Vo Francúzsku majú dve vinárstva a pred rokmi vzniklo jedno aj v Argentíne. „Naše vinárstvo je asi 120 km od Mendozy na úpätí Ánd, v tisícoch metrov nad morom s klímou podobnou ako v Bordeaux. Kým vo Francúzsku vzduch ochladzuje oceán, v Argentíne je to nadmorská výška. V dôsledku erózie, ku ktorej tam dochádza, sú štrkové pôdy zmiešané z pieskami a hlinitou pôdou. Preto sú tamojšie vína podobne výnimočné ako tie v Bordeax,“ uzatvára s tým, že po celom svete sa stretáva s naozaj veľkou znalosťou vín z Bordeax. „Napríklad v Brazílii sú na vína vysoké dovozné taxy, a preto sú drahé, a tak vždy, keď tam prídeme, sme veľmi prekvapení, ako nás tam veľmi príjemne prijmú.“