Pracovať ste začínali v Rakúskej hospodárskej komore vo Viedni už krátko po revolúcii, boli ste veľmi mladý. Ako sa vám to podarilo?
Univerzitu som končil v roku 1992, keď nebolo celkom jasné, akým smerom sa vtedy ešte Československo bude vyvíjať. Naše firmy sa rozpadali, nevedelo sa, ako dlho budú bývalé podniky zahraničného obchodu fungovať. Bola to doba neistoty, keď ste nevedeli, pre koho pracovať. V Rakúskej hospodárskej komore som praxoval ešte na škole, takže keď otvárali zastúpenie v Bratislave, chytil som sa príležitosti. Pomohli mi k tomu najmä jazyky.
Tesne po prevrate vraj boli Rakúšania voči nám z „Ostbloku“ aj pracovne ústretoví. Bolo to cítiť?
Myslím si, že v tom čase to bola aj zvedavosť. Oni sa na nás pozerali trošku ako na mimozemšťanov, nebolo im celkom jasné, akí sme ľudia, čo robíme. Ale áno, bola tam aj silná ústretovosť dozvedieť sa niečo nové.
Čo ste vlastne robili?
Pomáhali sme rakúskym investorom prísť na Slovensko. Mali sme vlastne šťastie. Rakúsko vždy bolo a dodnes je jedným z najvýznamnejších investorov u nás. Bola to v podstate prvá krajina, ktorá sa nám otvorila.
Fungovala naivita aj v opačnom garde?
Určite, aj na slovenskej strane fungoval princíp, že skúsme čo najrýchlejšie a najviac zarobiť. Tí prví, čo prichádzali z oboch strán, boli takí dobrodruhovia. Stávalo sa nám napríklad, že rakúska firma objednala drevené palety, vtedy to bol veľký biznis. Slováci ich vyrobili... ale firma už medzičasom neexistovala. A aj naopak, ale rané 90. roky jednoducho boli také.
Kedy ste si uvedomili, že sa chcete posunúť ďalej?
Už deviaty či desiaty rok som si hovoril, že ak to nezmením, tak tu zostanem do konca života. Začal som sa obzerať po niečom novom a zhodou okolností k nám prišiel na návštevu vtedajší zástupca spoločnosti Neumann International a obchodný radca ma na tú diskusiu prizval. Chceli otvoriť kanceláriu v Bratislave a hovorili, že hľadajú človeka okolo 35 až 40 rokov, ktorý dobre pozná Slovensko, hovorí po nemecky a po anglicky a má dostatok kontaktov.
Takže to sedelo. Ako ste sa teda zoznamovali s novou pozíciou?
Bol som hodený priamo do vody a veru, naivne som si myslel, že mám kontakty a budem ich vedieť využiť. Ale zrazu som nemal diplomatickú záštitu. Lebo keď som hocikam zavolal, že som z veľvyslanectva a potrebujem kontakt na vášho generálneho riaditeľa, v momente som ho dostal. Keď však zavoláte: som z poradenskopersonálnej firmy Neumann Partners a chcel by som hovoriť s vaším generálnym riaditeľom, lebo mu chcem ponúknuť novú prácu, už to tak ľahko nejde. Maily, internet či esemesky boli v plienkach, bolo treba hľadať v katalógoch firiem, volať, p...
Zostáva vám 85% na dočítanie.