Katapultovať. Takýto nápis mal vedľa tlačidla, ktorým (prostredníctvom jediného prsta) ovládal svoj invalidný vozík. Už ako neoficiálny ambasádor ľudí s poranenou miechou sa Christopher Reeve intenzívne stretával s odborníkmi, kongresmanmi a inými „veľaváženými“ jedincami.
Ten nápis ich miatol: „Počkajte, je to tlačidlo skutočné?“ Alexandra, Matthew a Will Reevovci sa na žartíku svojho otca bavia aj dvadsať rokov po jeho smrti. „Vystihuje ho. Jeho postojom bolo brať vážne život, ale seba až tak nie. Toto motto by pokojne mohlo byť na rodinnom erbe,“ cituje jeho najmladšieho syna Willa denník USA Today. K takejto veľkodušnosti priviedla muža s dokonale rezaným profilom cesta plná démonov, utrpenia a smädu po živote.
Stelesnená kalokagatia
Akonáhle prišla reč na Supermana, Christopher Reeve vždy trochu potláčal podráždenosť. Unavovalo ho byť živým symbolom – pred nehodou, aj po nej. Nič to nemení na tom, že tento symbol pozoruhodne vystihuje každú etapu jeho života.
Narodil sa 25. septembra 1952 v New Yorku novinárke Barbare Pitney Lamb a Franklinovi D‘Oliera Reevovi – učiteľovi, prozaikovi, básnikovi a vedcovi, ktorý lásku k synovi podmieňoval výkonmi. Chris bol chorľavý a hanblivý chlapec a po rozvode rodičov sa ešte viac stiahol do vnútorného sveta.
Na svoj vek bol vážny, často nepríjemný a vnútornú rozorvanosť kompenzoval športom. Navonok bol stelesnením gréckej kalokagatie: vynikal pôvodom (spätom s prvými prisťahovalcami do USA či francúzskou aristokraciou), vzhľadom, vôľou,
Zostáva vám 86% na dočítanie.