Sedíme v prednej izbe pôvodného ľudového domu z nepálenej tehly. Celý interiér je štylizovaný zhruba do podoby spred sto rokov. Dobový nábytok dopĺňajú staré fotografie a náboženské výjavy na stenách či nádhernými ornamentmi vyšitá kútna plachta prehodená cez posteľ.
V miestom kroji odetá „toťka“ mi s hlasom a vyžarovaním mladice „vyprávia“ zaujímavosti zo života predkov, nad ktorými len žasnem. Nebyť dopravnej špičky za oknom, ľahko uverím, že som sa ocitol v dobách minulých.
„Mám rada, ak sa nájde fotka, dokumentácia či kúsok odevu, ku ktorým sa dá dohľadať príbeh,“ hovorí folkloristka a renovátorka ľudových krojov Zuzana Tajek Piešová, „raz sme našli staručkú snímku dvoch trenčianskych paničiek odetých v typickom trenčianskom kroji.
V galérii si pozrite nielen krásu ľudových slovenských krojov, ale aj chalupu mamičky Zuzany Tajek Piešovej:
Ale ako sme na ňu pozerali, tak sme pozerali, hovoríme si s kamarátkou, veď toto je predsa podpolianska výšivka krivou ihlou! Čo to tam robí? Také predsa v Trenčíne nebolo. A tak sme začali pátrať, až sme vypátrali, že milostivé dámy pochádzali z bohatšieho gazdovstva a nechceli nosiť to, čo ostatné ženy.
Nuž si nechali ušiť zástery s trenčianskymi vzormi až v ďalekej Detve. Ak by sa napríklad tento príbeh nenašiel, mohlo by dôjsť k omylu a táto svojrázna technika by bola prisúdená aj Trenčínu.“
Handrárka či umelkyňa?
Hoci sa narodila v Bratislave, celá jej rodina pochádza z Čičmian. Z maminej i otcovej strany. Tam sú jej korene i srdce. Keďže je však Zuzana nesmierne výrečnou osôbkou, ponecháme jej v tomto článku čo najviac priamej reči.
„Polovicu detstva som prežila v Čičmanoch. Je to pre mňa najmilšie miesto na celom svete. Zažila som tam ešte tú poslednú ozvenu starých časov a tetky chodiace v krojoch do kostola boli pre mňa vtedy samozrejmosťou. Môj dedo bol posledným mužom v Čičmanoch nosiacim kroj.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.