Keď sa spolu ocitli pred kamerami, nemohlo byť väčšieho kontrastu. Na jednej strane sivovlasý zavalitý Boris Jeľcin, očividne strápený chorobami, ktorého podgurážené „tančeky“ mali v živej pamäti nielen jeho spoluobčania. Vedľa neho stál nevysoký štíhly muž. Uhladený, s dokonalým sebaovládaním.
Zarytý abstinent, držiteľ čierneho pásu v džude. Tvár pre mnohých neznáma, veď len pred necelými dvoma rokmi sa zdanlivo odnikadiaľ vynoril na čele Federálnej bezpečnostnej služby. Keď ten muž v roku 2000 skladal prezidentskú prísahu, na prvý pohľad to vyzeralo, že mladý rys ostrovid vymieňa zostarnutého medveďa. Ako to však už v Rusku býva, nič nie je také, ako by sa mohlo zdať.
Hry o moc
Vladimir Vladimirovič Putin nemal idylické detstvo. Dvoch starších súrodencov nepoznal – obaja bratia zomreli ešte pred jeho narodením. Jeden ešte ako batoľa, druhý na záškrt počas druhej svetovej vojny. Putinova matka Marija Ivanovna 29-mesačnú blokádu Leningradu síce prežila a domov sa po zranení z bojov vrátil aj otec Vladimir Spiridonovič.
Ale dnešný Petrohrad nebol po skončení vojny práve utešeným miestom na dospievanie. Vladimir bol známy bitkár a člen jedného chlapčenského gangu. Pred zvlčením ho zachránil tréner džuda, ktorý jeho výbušnú energiu presmeroval do športu a naučil ju krotiť disciplínou. Ideálny základ pre budúceho agenta KGB.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.