Znovuobjavené texty Václava Havla odhalili skutočný unikát - zošit, v ktorom niekdajší disident a neskorší prezident rozoberá svoje údajné zlyhanie vo vyšetrovacej väzbe. Považoval zaň list prokurátorovi, v ktorom síce zo svojho presvedčenia neustúpil, ale sľúbil, že v prípade prepustenia už nebude svoje názory hlásať verejne.
Najprv mal Havel dojem, že už vie, ako sa správať v kontakte s eštebákmi, neskôr však list videl ako svoje zlyhanie, ktoré nazval "zapletením sa s diablom".
Zošit číslo sedem je detailnou anatómiou tohto "zlyhania", ktoré tak však nikto nebral a ani mu ho nikto nevyčítal. Nehľadiac na to, že mu vyšetrovatelia opakovane klamali o tom, čo sa deje vonku.
Tento zošit a ďalšie tri, ktoré boli nájdené v pozostalosti spisovateľa a disidenta Zdeňka Urbánka v stredu 7. októbra večer predstavil v Knižnici Václava Havla jeho vnuk David Dušek a riaditeľ knižnice Michael Žantovský. Úryvky z textov čítal Jáchym Topol.
Ako sa ukázalo, Urbánkova pozostalosť ukrývala okrem iného aj mnoho písomných pokladov. Jeho vnuk David Dušek tento rok na jar dokončil organizovanie tejto pozostalosti a mohol skompletizovať súbor dokumentov a písomností, vzťahujúcich sa k vzniku Charty 77.
Už predtým objavil a vydal Havlov diár z jeho prvej vyšetrovacej väzby, z toho istého roku. Havlova sebareflexia je nesmierne zaujímavá, tak isto ako vnútorný text, svedčiaci o jeho morálnej integrite, o stálych pochybnostiach.
Aj keď vôbec nezlyhal, touto situáciou a "slabosťou" sa stále zaoberal. Ale ako hovorí Žantovský: bola to slabosť, ktorá zrodila novú silu.
O sile nájdenej v slabosti
Ďalšie znovuobjavené Havlove písomnosti tvoria zošity, ktorých obsah súvisí s Havlovým pobytom vo vyšetrovacej väzbe v roku 1977 a s Chartou 77.
Jeden z nich je vypätou sebareflexiou Havlovho údajného podľahnutia vyšetrovateľom, ktoré ho neskôr inšpirovalo k hre s faustovskou témou Pokušení.
Havlov diár z väzenia našiel David Dušek už pred štyrmi rokmi. Nečakané zápisky vtedy znovu otvorili témy Havlovho života z obdobia prvého väznenia.
Dramatik a budúci prezident si tento útržkový denník písal vo vyšetrovacej väzbe v roku 1977 a potom ho venoval priateľovi Urbánkovi.
"Ten sme potom v spolupráci s riaditeľom Knižnice Václava Havla Michaelom Žantovským vydali pod názvom Zápisky obvineného," dodáva Dušek.
Pár mesiacov potom vydala knižnica ešte Případ CH77 – I. Přepadení, čo je fragment rozsiahlejšieho textu, v ktorom Havel opisuje týždne a mesiace prenasledovania a perzekúcií po zverejnení Charty začiatkom roku 1977.
Aj v ňom sa strieda starostlivé opísanie faktov s autorovými sarkastickými komentármi. Teraz vyšlo najavo, že išlo o časť uceleného materiálu, ktorý Havel skryl, aby ho neobjavila ŠtB. Zabudol však kam.
Skompletizovaná pozostalosť
David Dušek hovorí, že tento rok na jar mu epidémia koronavírusu umožnila, aby konečne skompletizoval pozostalosť starého otca, a tak našiel ďalšie pokračovanie "reportáže" o Charte.
"Podarilo sa mi dať dohromady všetky materiály, a to v rámci obsahu, ktorý Václav spísal. Nechcel si uzurpovať úlohu jediného autora reportáže o Charte, a tak pripravil svoj text a naplánoval obsah. Nepárne kapitoly určil pre seba a párne mali slúžiť iným aj zahraničným autorom, ktorí by o Charte písali. Už sa mu to však nikdy nepodarilo a všetok materiál venoval môjmu dedovi."
Z nájdených dokumentov vyplýva, že Havel mal zrejme v pláne zostaviť publikáciu venovanú vzniku a zmyslu Charty 77. V zošite označenom Poznámky je návrh ôsmich kapitol s názvom Zápisky 77.
Kapitoly s nepárnymi číslami sa týkajú priebehu Havlovho zatknutia v súvislosti s Chartou 77, od jeho prepadnutia a zadržania, po opis pocitov, pobyt v cele a výsluchy.
Tento text je štruktúrovaný do štyroch častí: predohra, väzenie, vyšetrovanie a moja "story". V tomto zošite sú zaznamenané Havlove myšlienky a postrehy, ktoré sú nielen svedectvom o jeho duševnom stave vo väzení, ale sú obohatené aj typicky havlovskými glosami.
Napríklad ako zápis: "potreba konštruktívnej činnosti, blbé nápady ako napísať zlepšujúce návrhy veliteľovi väznice".
Inokedy ide o citovo zafarbené poznámky - píše o profesorovi Patočkovi, ktorý bol podľa neho "vonku" svätcom a národným hrdinom, ale on ho miloval a oplakával ako konkrétneho človeka.
Písal o chuti všetko prespať, "vonku" aj vo väzení, o tom, že na slobode panuje stála hrôza z voľby, kde byť a čo robiť, to sa však netýka tých, ktorí sú vo väzení. Alebo sú to len krátke sarkastické výkriky - "ženská obšťastní najviac, nevážim si vidličky..."
V zošite Poznámok je aj list Jindřicha Chalupeckého. Tento teoretik umenia, ktorý bol po Novembri vynesený na piedestál, sa tu ukazuje v lepšom prípade ako oportunista.
V čase, keď komunisti znovu upevnili svoje pozície a národ vrhli do marazmu normalizácie, Chalupecký Havla (ako jedného z mála tých, ktorí sa tomu vzopreli) uráža, že sa zaoberá politikou, načo sa pohoršuje nad kapitalistickým kšeftovaním s umením a vedie zbytočné reči o tom, ako politik nemôže pomôcť umelcom a naopak.
Havla vyzýva, aby sa venoval dráme. Ale akosi mu zabudol poradiť, na ktoré divadlo by sa mal obrátiť. Prečo mu taký list napísal práve v tej dobe, je nepochopiteľné.
Súvislý text podľa osnovy pokračuje aj v ďalších zošitoch, označených 3, 5 a 7. Podľa Davida Duška Havel po návrate z väzby už na plán sumarizovať všetko o Charte - a prípadne to vydať - rezignoval.
Už na to nemal čas a potom išiel znovu do väzenia. Keď sa vrátil, nastali rušné časy, a preto sa už k tomu vôbec nedostal a písal iné veci. V Dálkovém výslechu s Karlom Hvížďalom o týchto textoch hovorí a spomína, že ich niekam založil a nevie kam.
V zošite 5 Havel rozoberá mechanizmus výsluchu, sú to úvahy o tom, čo vypovedať, kde v takej konfrontácii s režimom začína spolupráca, ako človek potrebuje byť v rámci takéhoto zaobchádzania vybavený určitými vlastnosťami - rozoberá psychológiu vypočúvaného.
Zapletenie sa s diablom
Téma vlastnej morálnej integrity bola pre neho zásadná a kládol na seba vysoké požiadavky. Úvahy sa v tomto duchu nesú aj celým zošitom s číslom 7.
Opakovane rozoberá údajné zlyhanie vo väzbe, za ktoré považoval list prokurátorovi, v ktorom síce zo svojho presvedčenia neustúpil, ale sľúbil, že v prípade prepustenia už nebude svoje názory hlásať verejne.
Najprv mal Havel dojem, že už vie, ako sa správať v kontakte s eštebákmi, neskôr však list videl ako svoje zlyhanie, ktoré nazval "zapletenie sa s diablom".
Zošit číslo 7 je vlastne detailnou anatómiou tohto "zlyhania", ktoré tak nikto nebral a ani mu ho nevyčítal, nehľadiac na to, že mu vyšetrovatelia opakovane klamali o tom, čo sa deje na slobode.
Havel však mal pocit, že sa z neho vykúpil až pri svojom druhom uväznení. David Dušek hovorí, že práve tento zošit mal k dispozícii režisér Slávek Horák, keď písal scenár svojho filmu o Havlovi.
Aj autor jeho obsiahlej monografie Michael Žantovský považuje tento text za výnimočný. "Je svedectvom o sile, ktorú človek nachádza vo vlastnej slabosti, o víťazstve, ktoré sa rodí z porážky," charakterizoval dokument pre Lidovky.cz.
Podľa Havla malo "zapletenie sa" tri fázy, v tej tretej pochopil, že sa zapletá. Už po prepustení opisuje, že dlho predtým, než začal chápať svoje zapletenie sa a jeho faustovské aspekty, dokonca týždeň pred vznikom svojho faustovského námetu (čím zrejme myslí Pokušení) si spomenul, ako ho v noci zovrel diabol.
"A to presne v predvečer dňa, keď som vykonal onen osudný krok, ktorým to všetko začalo!" - píše. Mal akúsi nočnú moru, nemohol dýchať, prebudil sa s hrôzou a následne si spomenul, že pri tom bol Jan Tříska.
Podľa Havla ho bol varovať, pretože aj on sa zaplietol s diablom a odtrpel si to. Havel v siedmom zošite popisuje svoje duševné stavy a má aj vlastnú chronológiu diablovho scenáru.
Je to opis permanentného psychického nátlaku, ktorý bol práve pre neho, úzkostlivo sa držiaceho svojich zásad, vražedný.
Havel si tu neustále vyčíta svoju nepevnosť a opisuje, ako ho to rozvrátilo, ako sa zožieral a stratil humor aj radosť zo života. Je to nesmierne zaujímavá sonda do Havlovej povahy, ukazuje jeho obrovskú schopnosť sebareflexie aj empatie.
To, ako o sebe stále pochyboval a aké vysoké požiadavky na seba kládol. Bol však aj veľký optimista. Aj keď ním všetko otriaslo, uvažuje nad tým, či ho jeho pád predsa len nevytrhol "z trochu pohodlného spočívania v kresle svojho kreditu" a nedonútil ho nanovo a dôkladnejšie hľadať seba samého.
"V istom ohľade som sa teraz ocitol zase dole - a nebolo azda práve toto pre mňa zatiaľ vždy tým miestom, z ktorého som najlepšie videl a kde som najviac urobil?" - píše.
David Dušek plánuje zošity opäť vydať v spolupráci s Michaelom Žantovským a Havlovou knižnicou. Je však nutné vložiť tam vysvetlivky.
"Teraz, keď je všetko kompletné, by mohol vzniknúť dokument, ktorý by mal veľký myšlienkový potenciál, nejde len o svedectvo doby a dejov, táto výpoveď je po všetkých stránkach nadčasová a dotýka sa zmyslu ľudskej existencie," hovorí.