Kúpele v Piešťanoch boli vraj otvorené aj cez vojnu. Je to pravda?
Áno, boli otvorené a využívali sa ako rehabilitačné centrum pre ľudí, ktorí boli zranení v bojoch, mali amputované končatiny. V Piešťanoch sa liečili a dôležité bolo, aby sa im nešírili infekcie.
Je teda pravda, že kúpele prvýkrát v histórii zatvorila pandémia koronavírusu?
Pýtal som sa na to mnohých ľudí, ale nikto mi to nevedel s istotou potvrdiť. Je pravda, že pár dní či týždňov boli kúpele zavreté, a to v čase, keď im hrozil pred privatizáciou bankrot. V roku 1996 prebehla privatizácia a odvtedy boli neustále v prevádzke.
Ako dlho ste na jar zostali bez klientov?
V Piešťanoch sme zatvorili 31. marca a hotel Esplanade bol znovuotvorený 11. mája. V Smrdákoch sa zatvorilo 7. apríla a rovnako sme tieto kúpele otvorili 11. mája.
Čo sa tu dialo počas pandémie?
Bolo to veľmi náročné. Počas troch týždňov sme museli zatvoriť deväť hotelov a bol to hrozný pocit, pretože ako manažér som s tým nevedel vôbec nič urobiť. Naši hostia utekali z hotelov, pretože sa báli koronavírusu, obávali sa, že sa nedostanú domov, že budú musieť nastúpiť do karantény.
Neboli tu žiadni hostia, celý Kúpeľný ostrov zostal bez jediného auta. Každý hotel si vystačil s jediným zamestnancom, ktorý ho strážil 24 hodín. Bolo tu ešte zopár technikov, ktorí zabezpečili, že všetky technológie fungovali, ale bežalo to naozaj na nevyhnutnom minime.
Ja a pár ďalších kolegov, ktorí sme tu boli, sme sa cítili ako na opustenom ostrove. Nemohli sme ísť domov za našimi rodinami. Na ostrove sme boli 87 dní bez toho, aby sme ho opustili.
S odstupom času, myslíte si, že tento lockdown bol nevyhnutný?
Nie som síce doktor, som len manažér, ale z môjho osobného pohľadu som presvedčený, že zdravotné dosahy a riziká neboli také veľké, aby vysvetlili či ospravedlnili obrovský lockdown, ktorý nastal v našej krajine. Teraz sme na tom na Slovensku celkom dobre, môžeme postupne všetko otvárať, ale finančný dosah a kríza, ktorá je na celom svete, je masívna, toto sa ešte nikdy nestalo.
Spočítali ste už škody, ktoré tento výpadok napáchal?
Áno, je to viac ako osemmiestne číslo. A nie je žiadna šanca, že sa to podarí zvrátiť.
Najväčší dosah celej krízy je pre nás najmä finančný. Pred koronakrízou sme plánovali investovať okolo desať miliónov eur. Prvé mesiace v roku sme ešte zaplatili asi štyri milióny, ale potom sme všetky investície zastavili a všetky budúce investície boli zatiaľ zrušené, a to aj na budúci rok. Naše partnerské firmy z Nitry či z Trnavy nedostanú tieto investičné peniaze, a tým sa strhne lavínový efekt. Preto som presvedčený, že najväčšia kríza je ešte pred nami.
Museli ste prepúšťať?
Áno, niektorých ľudí sme museli prepustiť. V prvom kole to boli všetci, ktorí boli v skúšobnej lehote a tí, ktorým sa končila zmluva. Bolo to asi 60 ľudí. A potom sme prepustili ešte ďalších dvadsať zamestnancov. Verím, že tento proces je teraz ukončený, dokonca prijímame nových ľudí.
Zaznamenali sme veľký záujem o pobyty v kúpeľoch, najmä od Slovákov, ktorí chcú u nás stráviť dovolenku. Sprevádzkovali sme jeden all inclusive hotel a testujeme ho pre rodiny, cena je menej ako sto eur na noc.
Chceme ponúknuť klientom malý dovolenkový raj, kde budú mať k dispozícii všetko – drinky aj jedlo. Po týchto pobytoch je veľký dopyt, no pravda je, že v normálnom čase by sme mali dvojnásobne vyššie ceny.
Fungujete teda na sto percent?
Kdeže, jeden hotel v meste máme stále zatvorený. A iba minulý týždeň sme otvorili Grand Hotel. All inclusive Splendid hotel máme úplne vybookovaný, čiže zvyšok klientov ubytovávame v spomenutom Grand Hoteli.
Ľudia naše hotely zbožňujú, keďže ubytovanie je prispôsobné bohatým zahraničným návštevám z Nemecka či Izraela. A my vieme, že táto klientela ešte dlho, dlho nepríde. Dnes máme gro slovenskej klientely a prichádzajú aj Česi, trochu menej Rakúšanov a Maďarov, ale to je všetko.
Máte aj ľudí, ktorí prišli cez zdravotné poisťovne?
Áno, máme ich v Piešťanoch aj v Smrdákoch. Tieto hotely sú plné na viac ako 90 percent, pobyty sú hradené z poisťovní. Ľudia sú však ochotní priplatiť za to, aby mali napríklad krajšiu izbu.
Ktorí klienti vám najviac chýbajú?
Pred koronakrízou sme mali viac ako 60 percent klientov z Blízkeho východu, z Izraela a z Nemecka. Títo sú úplne mimo. Prišlo iba zopár individuálnych nemeckých klientov, ktorí boli schopní dopraviť sa vlastným autom.
Veľmi nám chýba bohatá zahraničná klientela, ktorá k nám chodila na dlhý čas. Strávili u nás bežne tri až päť týždňov a vždy tu aj pomimo minuli veľa peňazí. Teraz sa sústreďujeme na našich slovenských klientov, aby boli všetci spokojní – hostia, mesto aj náš personál.
Sú Slováci iní ako zahraniční hostia?
Je to úplne iná klientela. Slováci k nám chodia na štvor- až päťdňovú dovolenku. Prídu na wellness, masáže, chodia k nám relaxovať. Dôvodom ich pobytu väčšinou nie je tradičné liečenie, to sa týka iba hostí, ktorí prichádzajú cez poisťovne, tí prídu väčšinou na dva – tri týždne.
Kedy sa sem vrátia ľudia z Blízkeho východu?
Ak by som mal magickú krištáľovú guľu, tak by som vám povedal, bohužiaľ, nemám. Keď sa na to pozriem realisticky, tak to určite nebude pred septembrom. Obávam sa však, že to nebude ani do začiatku budúceho roka. Celá kríza pretrvá až do budúceho roka.
A preto si myslím, že až v roku 2022 budeme môcť rátať s normálnym počtom hostí. Myslím si, že na celom svete sme ešte iba v strede pandémie. Blízky východ má stále celkom vysoké počty nových nakazených a po celom svete sú ich milióny.
Kríza bude dovtedy, kým nepríde vakcína. A to ešte potrvá zopár mesiacov, možno až rok. Týka sa to nielen epidemickej krízy, ale aj ekonomickej. Sledujeme pozorne všetky správy zo sveta, zisťujeme, ktoré firmy sa museli zavrieť, ktoré stále prepúšťajú ľudí.
A je jasné, že ľudia, ktorí prišli o prácu, nepôjdu na dovolenku, lebo na ňu nebudú mať peniaze. Podľa mňa bude ekonomická kríza najsilnejšia okolo jesene až začiatku zimy.
Hádam na budúci rok alebo rok potom, keď naše financie budú zase v normále, opäť spustíme náš investičný program. Chceme kompletne zrenovovať všetky trojhviezdičové hotely, možno ešte tento rok čiastočne zrenovujeme hotel Pro Patria.
Dotkli sa škrty aj zamestnancov?
V novembri sme spustili manažérsku akadémiu a teraz sme ju museli pozastaviť. Je škoda, že máme dvoch či troch mladých manažérov, ktorých sme chceli poslať do Anglicka alebo iných krajín na tréning, čo sa teraz nemôže udiať. Medzinárodné reťazce majú veľkú výhodu, že môžu posielať svojich ľudí do zahraničných prevádzok, kde sa vytrénujú a naberú nové skúsenosti, ktoré potom môžu implementovať doma.
Myslíte si, že naša štátna pomoc je dostačujúca?
Sme šťastní, že vôbec nejaká štátna pomoc existuje, a využívame ju. Stačí nám to, nemuseli sme ísť v banke nad náš limit. No taktiež neprodukujeme momentálne žiaden profit. Stále existujeme s vlastnými peniazmi. Zvládame to vďaka našim majiteľom, ktorí nám neskresali rozpočet.
Vedeli by ste porovnať našu štátnu pomoc s inými krajinami?
Dostali sme pomoc pre ľudí, ktorí museli zostať doma. Napríklad v Rakúsku majú kurzarbeit, teda ľudia môžu pracovať napríklad tri hodiny, ktoré im zaplatí firma a štát im zaplatí ďalších päť hodín, ktoré by normálne odrobili. Tu si musíme vybrať, buď sú všetci doma a dostávame peniaze, ale len čo začnú pracovať, o celú pomoc prídeme. Nie je to ideálny systém.
Tak skúste teda vymenovať, čo vášmu segmentu urgentne chýba?
Kurzarbeit, aký majú v Rakúsku. Ďalej mi prekáža, že ľudia sa vrátia po niekoľkých mesiacoch do práce a za ten čas si nemohli čerpať dovolenku. Čiže teraz niekto dva – tri mesiace nepracoval a ja mu vlastne musím dať toľko dovolenky, čo predtým.
No nesťažujem sa. Kúpele sú momentálne v celkom dobrom režime, personál pracuje, všetci to vnímame pozitívne. Zdá sa mi, že sme na tom oveľa lepšie ako iné krajiny, napríklad Česko, Maďarsko či Rumunsko.
Ako to vlastne je – ste viac zariadením, kde sa lieči alebo relaxuje?
Mnoho ľudí k nám prichádza cez zdravotné poistenie kvôli liečeniu, tvorí to asi 60 percent nášho biznisu. Zvyšok klientov je na dovolenke, prídu k nám relaxovať, ležať a nič nerobiť. Predtým táto skupina predstavovala zhruba desať percent. Chýbajú, samozrejme, bohatí hostia zo zahraničia, ktorí si všetko platili sami.
Čo od vás chcú dovolenkoví klienti?
Relax a, samozrejme, zábavu. Radi po večeroch tancujú, chodia von, počúvajú hudbu, chodia na koncerty. Teraz máme medzi ubytovanými veľa rodín s deťmi a prvýkrát máme dokonca zamestnaných animátorov, nikdy predtým tu neboli. Robíme úplne iný biznis model ako v minulosti.
Čo si myslíte, že vašim klientom chýba v porovnaní so svetovými kúpeľmi?
Nemyslím si, že im niečo chýba. Máme k dispozícii rôzne hotely – troj-, štvor- aj päťhviezdičkové, vždy sa vieme prispôsobiť konkrétnej klientele. Náš masér doteraz robieval najmä celotelové lekárske masáže a teraz robieva najmä levanduľové, čokoládové, olejové, pretože to naši hostia chcú.
Sme schopní rýchlo sa adaptovať. No aktuálny biznis model neprináša taký veľký zisk ako náš tradičný medicínsky, keď u nás pacienti zostávajú dva – tri týždne. Robíme však s tým, čo máme k dispozícii a nesťažujeme sa.
Ako ste sa vy osobne ocitli v Piešťanoch?
V roku 2011 som mal záujem o vedenie v Slovenských liečebných kúpeľoch Piešťany. Vždy som udržiaval kontakt s pánom Deákom, ktorý je bývalým CEO Danubius hotelov. Pán Deák si pamätal, že som mu hovoril o mojom záujme a na začiatku roku 2019 ma oslovil a opýtal sa, či môj záujem stále pretrváva.
Moja odpoveď bola áno. Výzvu som prijal a stal som sa generálnym riaditeľom hotelov Ensana na Slovensku. Slovenské liečebné kúpele Piešťany sú pre mňa výzvou, lebo vlastníme dokopy 60 budov na viac ako 50 hektároch pozemku. V Piešťanoch som golfovým aj tenisovým manažérom, manažérom parkov, riadim všetko – aj cesty.
Bežný hotelový manažér sa pritom stará o jednu budovu s malou terasou či reštauráciou. Piešťany sú pre mňa obrovskou výzvou aj veľkou motiváciou. Chcel by som zmeniť názor na tieto kúpele, o ktorých sa hovorí, že sú zastarané a nudné.
Čo ste predtým vedeli o kúpeľoch?
V období medzi rokmi 2006 a 2011 som sem každé tri mesiace chodieval v rámci riaditeľstva na rôzne mítingy. Videl som, ako to tu funguje, ako kúpele kooperujú s mestom a videl som v tom veľkú príležitosť.
A aká bola realita?
Keď som sa sem vrátil po siedmich rokoch, tak ako prvé som si uvedomil, že sa tu veľa nezmenilo. Tak som si zmenu zvolil za svoju hlavnú misiu. Chcel som, aby sa z Piešťan stala destinácia, to sa dá iba prepojením mesta, kúpeľov, rezortov, lokálnych podnikov a malých biznisov.
Zaradili sme do nášho projektu aj festivaly a možnosť rôznych aktivít, ktoré by mohli upútať najmä mladých ľudí. Zistil som, že mladí sa sem boja prísť. Chodí k nám veľa rodín s malými deťmi, ale už nechodia starší tínedžeri či mladí dospelí.
Preto sme sfunkčnili horské bicyklovanie, vodné lyže, rybárčenie. Máme najväčšie vojenské múzeum, fantastické prírodovedecké múzeum, dva veľké parky. Piešťany a okolie veľa ponúkajú, no musíme ľudí o tom informovať.
Páčia sa vám Piešťany?
Áno, a veľmi. Najmä ľudia, ale často ich musím presvedčiť, aby aj oni mali radi mňa.
Na čo ste si najťažšie zvykali?
Ani si nespomínam, že by bolo niečo, čo by som nedokázal zvládnuť. Narodil som sa v znamení Barana, čiže viem byť veľmi tvrdohlavý a ak sa mi niečo nepodarí na prvýkrát, tak pokojne buchnem hlavou o stenu aj druhýkrát. A potom jedného dňa tú stenu prebúram a všetko bude fungovať.
Dôležitá je vytrvalosť. Teším sa, že sa veľmi zlepšila komunikácia s mestom, čo nám veľa vecí uľahčuje. Presvedčil som veľa investorov a tiež majiteľov, aby sem vložili svoje peniaze.
Máte odskúšané všetky procedúry, všetky služby, ktoré ponúkate?
To ani nie je možné. Máme viac ako 60 procedúr. Základné, významné som si vyskúšal. No máme aj veľa salónnych procedúr, ktoré vôbec nie sú pre mňa.
Máte rád kúpele?
Áno, milujem kúpele. Mám rád oddych spojený s vodou.
Potrebujete aj špeciálne liečebné procedúry?
Nie, moje telo je zatiaľ našťastie v poriadku. Mám problém iba so zubami (smiech). Naše služby využívam iba v rámci relaxu.
Choroby pohybového aparátu sú vari už civilizačnou záležitosťou. Prečo to tak je?
Áno, sledujeme to najmä u ľudí z Blízkeho východu. Väčšinu svojho času trávia v klimatizovanom priestore, kde je okolo 20 stupňov, a potom vyjdú von do 45-stupňovej horúčavy, spotia sa a zase sa vrátia do kancelárie. Často trpia na choroby kĺbov.
V kúpeľoch im vieme pomôcť, ale u nich je to záležitosť životného štýlu. Ak choroby kĺbov skombinujete s neustálym sedením a chýba vám pohyb, problém je na svete. Naozaj si myslím, že mladí ľudia si už oveľa viac uvedomujú, že sa jednoducho musia hýbať.
Človek by mal športovať aspoň dva- až trikrát do týždňa a vôbec sa nemusí veľmi namáhať, stačí, keď sa prejde a aspoň trošku sa spotí. U nás sa pacienti pravidelne prechádzajú okolo celého ostrova, čo je asi štyri kilometre.
Dokonca cez koronakrízu, keď sme boli všetci zavretí, som to začal praktizovať aj ja. Počas prechádzok som zrazu dostával skvelé nápady. Inak, mám pocit, že pandémia výrazne zmenila životy ľudí. Predtým neustále lietali lietadlá, okolo nás bol hluk, teraz lietadlo takmer nevidíte. No pre nás znamená menej lietadiel aj menej hostí, teda menej peňazí, a tým menej investícií, je to ako začarovaný kruh.
Ste šťastný, že ste tu?
Áno.
A čo vaša rodina?
Moja rodina žije v Budapešti, deti tam chodia do nemeckej školy. Sú tam šťastné, majú tam veľa kamarátov. Je to 160 kilometrov autom, čo zase nie je až také hrozné. Nedochádzam na dennej báze, ale zhruba každý druhý víkend som doma.
Andreas Schuster
- Pochádza z Rakúska. Vyštudoval Hotelovú školu v Bad Gleichenbergu v Rakúsku a absolvoval aj trojročné štúdium hotelového manažmentu v Americkej asociácii hotelov.
- Je presvedčený, že najlepšou školou pre neho bola jeho medzinárodná kariéra, počas ktorej pracoval na troch kontinentoch v 14 krajinách.
- Začínal ako čašník vo Švajčiarsku a postupne sa vypracoval do manažérskych pozícií. V posledných rokoch bol generálnym riaditeľom, viceprezidentom aj prevádzkovým riaditeľom rôznych svetových hotelov.
- Aktuálne pracuje na pozícii generálneho riaditeľa Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, ktoré patria pod medzinárodnú sieť Ensana Health Spa Hotels.
- Je ženatý, má štyri deti.