Narodila sa v Československu, ako jedna z prvých žien sa presadila v matematike a informatike a cez životné ťažkosti a mnohé obete sa pretĺkla až na vrchol akademického sveta, píšu Lidovky.
Otcom umelej inteligencie je slávny informatik John McCarthy, matkou v odbore je ale jeho študentka Ružena Bajcsyová. Až nečakaná optimistka vo svojich 84 rokoch verí, že technológie budú predovšetkým pomáhať. Ak budeme však dosť opatrní.
Zažila som Stalina a Hitlera. Mali by sme sa báť aj teraz
"Mali by sme sa báť. A ja sa bojím tiež," odpovedá až prekvapivo energická dáma, na otázku či sa majú ľudia s nástupom umelej inteligencie (AI) a fenoménu zberu veľkých dát čoraz viac obávať o svoje súkromie.
"Zažila som diktatúry, Hitlera aj Stalina, a keď sa teraz pozrieme na to, ako opäť vo svete bujnejú rôzne autoritatívne režimy, určite by sme sa mali báť, čo sa s našimi dátami deje," vysvetľuje jedna z najvýznamnejších vedkýň svojho oboru.
Dáta a ich zber sú podľa nej pre fungovanie umelej inteligencie nevyhnutné, avšak veľmi záleží na tom, aké dáta a prečo ich vlastne zbierajú.
"Treba si dať pozor, či niekto nezbiera dáta napríklad o vašich slabostiach, zdravotných hendikepoch, o vašich politických názoroch a podobne. Takéto dáta by totiž následne mohol niekto zneužiť," vysvetľuje s odkazom na svoj židovský pôvod.
Zločinecké režimy ju pripravili o rodičov, oddelili ju od sestry a nakoniec odlúčili od detí. "Tam už sme boli," naznačuje, že presne vie, čo to znamená, keď niekoho prenasledujú za pôvod alebo názory.
Ochrane súkromia by sme mali "venovať veľkú pozornosť"
Profesorka, ktorá tento rok, 17. januára prevzala v Betlehemskej kaplnke čestný doktorát ČVUT uvádza aj praktický prípad z nedávnej doby.
"Umelá inteligencia je vlastne len všeobecná nálepka, ale v odbore zberu dát a vyvodzovania záverov na ich základe môžete robiť veľa vecí. Však sa pozrite napríklad na vyšetrovanie ohľadom ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb," naznačuje, že umelá inteligencia môže byť zneužitá napríklad aj k správnemu vytváraniu a "servírovaniu" falošných správ vhodnému publiku.
"To, čo vám dáta dovolia robiť, môže byť dobré, ale aj zlé. Môžem napríklad dostať upozornenie na stúpajúci krvný tlak s tým, že by som si mala oddýchnuť, ale tiež môže byť táto technológia použitá na to, aby mi zabránila voliť," poukazuje na dramatické protiklady.
Technológie majú pomáhať
Toľko energie, ako má Ružena Bajcsyová by od 84-ročnej akademičky, ktorá už mohla byť dávno na penzii, by ste asi nečakali: "Nie, nemali by sme sa brať tak vážne," smeje sa, keď jej fotograf pri fotografovaní pred tabuľou navrhuje trochu "prísny" postoj.
O svojom výskume rozpráva so zaujatím, pôsobí neskutočne optimisticky a silno. Keď hovorí o tom, ako majú technológie ľuďom pomáhať a zbaviť ich ťažkej a nudnej práce, v očiach jej vidno túžbu v tomto smere ešte niečo dokázať.
V jednej chvíli sa však predsa len trochu zarazí. A nie je to vtedy, keď rozpráva o prekážkach, ktoré jej život v Československu kládol, skôr ako objavila slobodu akademickej pôdy v USA.
Bajcsyová dnes pracuje predovšetkým na tom, aby technológie naozaj pomáhali. Aj preto je emeritnou riaditeľkou ústavu CITRIS na univerzite v kalifornskom Berkeley.
Táto inštitúcia sa snaží podporovať využitie moderných informačných technológií k ešte významnejšiemu vedeckému pokroku - a teda aj k dosiahnutiu väčšieho úžitku
"Ohľadom AI existujú samozrejme určité etické otázky. Ale toto nie je prvá technológia v histórii, ktorá takýmto otázkam čelí. Trebárs jadrový výskum je na tom rovnako. Jadrová energia môže byť prínosná, ale tiež môže zabíjať," pokračuje Bajcsyová s tým, že každá technológia môže byť zneužitá, ale je len na ľuďoch, aby sa uistili, že sa tak nestane.
Umelá inteligencia ani robotika navyše podľa nej rozhodne nie sú odbory, ktoré majú ľudí pripraviť o prácu: "Ja som humanista, verím, že technológia by mala pomáhať ľuďom, ale nemyslím si, že by mala ľudí nahradiť."
Nahradia nás technológie?
Sú na mieste obavy, že by raz mohla umelá inteligencia ľudí "prekabátiť" a usúdiť, že už nie sú potrební? "Neverím tomu," vyhlasuje Bajcsyová. A pridáva ešte postoj, ktorý zastávali práve "otcovia" odboru, za ktorých ona sama považuje práve svojho školiteľa Johna McCarthyho, zakladateľa laboratória umelej inteligencie Marvina Minského alebo otca teórie informácie Clauda Shannona.
"Poznala som všetky týchto mužov a nikdo nikdy nepremýšľal nad tým, ako ľudí nahradiť. Aj keď snívali o ,mysliacich strojoch ', tie mali za úlohu ľuďom pomôcť, urobiť ich prácu a život efektívnejšími," opisuje prapôvodnú motiváciu odboru.
V devätnástom storočí podľa nej podobnú úlohu zohrali inžinieri, ktorých práca ale tiež nebola vždy vnímaná v pozitívnom zmysle. Tomu, aby technika ľuďom naďalej pomáhala, sa aktívne venuje pri svojom výskume.
"Zameriavam sa na to, že meriam fyzickú aktivitu ľudí, skúmam, v akom stave je ich svalový a kostrový systém. A následne navrhujem zariadenia, ktoré pomáhajú napríklad starším ľuďom získať trochu viac sily a istoty - napríklad keď chcete niečo zdvihnúť," trochu šibalsky zažmurká, že je snáď jasné, prečo to robí.