Saint Nicholas, ktorého v našej krajine prezývame svätý Mikuláš je jedným z najpopulárnejších svätých. Uctieva si ho západná aj východná cirkev a je tradične spájaný s blížiacimi sa vianočnými sviatkami a spadá na deň 6. decembra.
Boháč z Turecka
Jeho zbožnosť, štedrosť a dobrota podnietili vznik legiend o mimoriadnych činoch, ktoré robil pre chudobných a nešťastných. Za miesto narodenia tohto významného svätca sa považuje prístavné starogrécke mesto Patara na juhozápade dnešného Turecka.
Nicholas údajne prišiel na svet 15. marca okolo roku 270 a pochádzal z bohatej rodiny. Podľa legendy sa v jeho rodnom meste dostala do finančnej tiesne istá šľachtická rodina, v ktorej hrozilo, že sa tri ženy budú musieť oddať prostitúcii.
Keď sa o tom dozvedel Nicholas, v tajnosti sa postaral o to, aby dievčatá dostali tri plné mešce peňazí a boli uchránené od desivej budúcnosti. Jeho túžba zasvätiť život Bohu ho podnietila vydať sa na púť do Svätej zeme.
Boj za dobrú vec
Na spiatočnej ceste domov sa Nicholas zastavil v kostole v byzantskom meste Myra (dnes Demre) ležiacom v blízkosti jeho rodiska. Tu sa pár dní pred jeho príchodom uzniesli miestni cirkevní hodnostári na tom, že biskupom mesta sa stane ten, koho uvidia v najbližšie ráno vstupovať do chrámu. A tak pobožného muža, ktorý prišiel duchovne pookriať, ustanovili za miestneho biskupa.
Nicholasa počas jeho cirkevného pôsobenia považovali za pokorného človeka obdareného láskavosťou a miernosťou. Svedčí o tom aj ďalší príbeh - keď sa biskup Nicholas dopočul, že guvernér menom Eustach odsúdil za úplatok troch nevinných vojakov na smrť, pribehol na miesto popravy, vytrhol katovi meč a mužov napokon prepustili.
Neochvejnú vieru preukázal aj počas prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Diokleciánom, kedy bol uväznený a mučený. Na slobodu sa dostal až vďaka vydaniu Milánskeho ediktu Konštantína Veľkého, ktorý zaručoval slobodu vyznania pre všetky náboženstvá v Rímskej ríši. Do svojho úradu sa vrátil v roku 313 a v roku 325 sa údajne zúčastnil na prvom Nicejskom ekumenickom koncile.
Večný symbol
Nicholas zomrel 6. decembra 343. Pochovali ho v jeho biskupskom sídle v Myre. V roku 1087 boli Nicholasove pozostatky prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Niektoré zdroje uvádzajú, že časti ostatkov získali kostoly po celom svete.
V roku 2017 vedci datovali jeden takýto kúsok relikvie - išlo o bedrovú kosť nachádzajúcu sa v lokalite Morton Grove v Spojených štátoch. Odborníci vtedy potvrdili, že nález pochádza práve zo 4. storočia.
V stredoveku sa úcta k tomuto svätému mužovi rozšírila do všetkých častí Európy. Stal sa patrónom Ruska, Grécka, Lotrinska, Sicílie a takisto detí, námorníkov, slobodných dievčat, obchodníkov aj majiteľov záložní.
O jeho ochranu prosí napríklad aj mesto Fribourg vo Švajčiarsku. V Európe mu bolo zasvätených tisíce chrámov a jeden z nich dal vystavať rímsky cisár Justinián I. v Konštantínopole (dnešný Istanbul) už v 6. storočí.
Oddanosť k Mikulášovi sa neskôr vytratila v protestantských krajinách Európy okrem Holandska, kde sa spomínal pod menom Sinterklaas (holandský variant mena St. Nicholas). Holanďania, ktorí kolonizovali Ameriku v 17. storočí, priniesli povedomie o slávnom svätcovi aj na tento kontinent. Pomenovanie Santa Claus sa ujalo v anglicky hovoriacej časti krajiny.
Na Slovensku sa zachoval zvyk, podľa ktorého putoval Mikuláš so sprievodom - v ktorom nechýbal ani čert - a obdarúval deti, ktoré po celý rok poslúchali. Dodnes deti veria, že si nájdu sladkosti od Mikuláša vo vyčistenej čižmičke, ktorú si nachystajú v okne.