Ukrajina zvíťazila. Teda zatiaľ minimálne na Eurovízii. Je to celkovo tretie víťazstvo Ukrajiny v tejto dlhoročnej hudobnej súťaži. Víťazstvo Jamale s piesňou 1944 v roku 2016 vyvolalo kontroverziu pre politické historické odkazy, keďže rozprávala o osude krymských Tatárov počas druhej svetovej vojny, ich deportácii a situácii okolo ruskej anexie Krymu v roku 2014.
Pieseň Stefanija skupiny Kaluš Orchestra – teda tohtoročného víťaza – teoreticky nemala žiadne politické odkazy, spevák Oleh Psiuk napísal túto skladbu pre svoju mamu. Pieseň sa spočiatku zaoberá uplynutím času a evokuje nostalgickú minulosť jeho matky.
Po ruskej agresii proti Ukrajine sa však pieseň stala akýmsi symbolom boja za slobodu Ukrajincov – na sociálnych sieťach sa začali šíriť narýchlo vytvorené klipy k nej so zábermi bombardovania, zničených miest a trpiacich ľudí. Samotná skupina Kaluš Orchestra sa tesne pred odchodom na súťaž rozhodla natočiť nový klip v ruinách zničených budov v ukrajinských mestách.
So Psiukovými slovami nadobudla pieseň Stefanija význam ako poďakovanie nielen jeho vlastnej matke, ale všetkým matkám, ktoré chránia svoje deti pred následkami vojny. Hoci skupina spočiatku uvažovala, či sa má po vypuknutí vojny ďalej zúčastňovať na súťaži Eurovízia, nakoniec odišla, aby svojím postojom pripomenula prebiehajúcu vojnu.
A práve to urobili počas súťaže, s rozprestretou ukrajinskou zástavou kričali na celú Európu: „Postavte sa na stranu Ukrajiny! Zachráňte Azovstaľ!“ Ich postoj ako umelcov nie je ojedinelý, pokiaľ ide o tvorcov na Ukrajine. Takmer všetci ukrajinskí kultúrni aktivisti, ktorých poznám (spisovatelia, výtvarní umelci, divadelníci, literáti, vedci, kritici, kultúrni manažéri), či už osobne alebo prostredníctvom svojej práce, delia svoj život na obdobie „pred“ 24. februárom a „po“ ňom.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.