Na konte má stopäťdesiat titulov, preložených do štrnástich jazykov, predaných v náklade tri milióny kusov. Ak napriek tomu nepoznáte meno Fabian Lenk, môže to veštiť len dve veci. Buď nie ste rodičom priemerne desaťročného školopovinného dieťaťa, alebo nežijete na planéte Zem.
Fabian Lenk, svetoznámy bestsellerista detskej literatúry, má kilometrové zástupy fanúšikov. Podarilo sa mu totiž takmer nemožné: dejepis pretavil do fenoménu. Tento týždeň otestoval aj naše deti.
Julián, Kim, Leon a egyptská mačka Kija z jeho série Detektívi v čase robia z histórie triler, v ktorom sa rovnakým tempom rúcajú mýty, odhaľujú súvislosti a učia archaizmy. „Deti sú neuveriteľne vnímaví čitatelia i poslucháči. Často ich myslenie podceňujeme, no majú brilantnú logiku. V knihách pre ne si človek nemôže pliesť pojmy s dojmami. Najmä nie dnes, keď sú tak dobre informované,“ vysvetľuje na úvod populárny autor, ktorý by si pred prívlastok zaslúžil aj predponu mega.
A dojem nemeckého spisovateľa aj zo žiakov slovenských základných škôl? „Bol som príjemne prekvapený. Decká boli inteligentné, pohotové, pracovité a veľmi slušné.“ Zarazilo ho však aj niečo iné. „Bol to výskyt mobilných telefónov. Každý žiak mal na lavici jeden vyložený. V Nemecku takéto niečo neexistuje, nie je to dovolené. Slovenské deti sa mi tiež zdali trochu upäté. Napriek svojej bystrosti a kreativite príliš lipli na tom, čo im dovolia a povedia učitelia, akoby sa samy báli prejaviť,“ zhodnotil našu mlaď.
Diera na trhu
Lenk je bývalý novinár. Z bulvárnych vôd denníka Bild je to však k detskej náučnej literatúre skôr veľký skok pre literatúru ako malý krok pre žurnalistu. Lenkovým pôvodným plánom bolo písať kriminálne romány pre dospelých a popritom sa venovať práci novinára. Komerčný úspech prvých kníh však udal kariére iný smer. „Zrazu bolo toho toľko, že som musel so žurnalistikou seknúť. Stal sa zo mňa spisovateľ na voľnej nohe, ktorého živil žáner krimi.“
Do ďalšieho odklonu nepotlačila sympatického autora nijaká romantická príčina ako príchod chutného dieťatka do rodiny či iritujúca skúsenosť typu ten susedov hlúpy syn stále nevie rozoznať Alexandra Veľkého od Alexandra - druhu papagája. Impulzom bol úplne pragmatický postreh. Predsa len, sme v Nemecku. Lenk si všimol dieru na trhu. „Uvedomil som si, že pre deti v základných školách nejestvuje literatúra, ktorá by ich oboznamovala s históriou hravou formou. Pre väčšinu z nich je tak dejepis len nutným zlom, kde sa preberá chronologický sled vojen. História je pritom dramatická, zaujímavá a brutálna,“ dodáva autor bestsellerov.
Práca šľachtí
Na Slovensku Fabian Lenk predstavil tri diely z detektívneho seriálu, z ktorého v Nemecku vyšlo už tridsaťšesť častí. Ak vám pri výpočte titulov v pomere k počtu hodín za deň a počtu dní v roku hlodá v hlave otázka, ako to ten Fabian všetko stíha, ponúkame vysvetlenie priamo od zdroja: „Kľúčom k produktivite je vášeň a sebadisciplína. Píšem desať hodín každý deň. Začínam vždy ráno od ôsmej. O jednej si dám pauzu, keď spolu s obedom vyriešim aj e-maily a manažérske záležitosti. A potom do večera opäť píšem.“ A priznáva, že tvorivosti sa neubránil ani na Slovensku. Písal po večeroch v hotelovej izbe. Napriek tomu o sebe tvrdí, že nie je ani Superman, ani prototyp nemeckého vorkoholika, ani mašina na knihy.