Čo sa stane, keď sa z jemne drzej rebelantky jedného krásneho dňa stane matka? Choďte sa pozrieť do bratislavskej galérie Krokus. Ak vás pri pohľade na šestnásť úderných akvarelov, kresieb a malieb Lucie Dovičákovej neprejde smiech, tak chuť založiť si rodinu určite áno. Aspoň dočasne.
Tridsiatnička (a zodpovedná mama trojročného Eduarda) si samostatnou výstavou Všetky dôvody k šťastiu sú nablízku tradične posvietila na feministický motív. Tentoraz kužeľ záujmu zaostrila na jednu z najzbožšťovanejších ženských tém – materstvo – a posvietila si na každodenné blaho ženy na materskej akože dovolenke.
Partnerkou v dialógoch, sviežo dopĺňajúcich výtvarnú časť výstavy, je jej kurátorka projektu a riaditeľka galérie Krokus Gabriela Kisová. „Rozhovor s umelkyňou beží paralelne k obrazom, ale nie je ich komentárom ani výlučným výkladom. Fragmentárne umiestnenie otázok a odpovedí na stenách je zámer, keďže témou rozhovoru je, ako sa Lucia vyrovnáva s bežnou realitou matky,“ vysvetľuje Kisová.
Optimizmus s otáznikmi
Výstava spochybňuje nedotknuteľnosť tém typu materstvo je životné poslanie a najkrajšia úloha v živote ženy. Napriek veľkorysému množstvu cukríkovej farby ukazuje, že v živote matky nie je všetko až také ružové a že život na materskej nie je až taká prechádzka ružovou záhradou, ako sa môže z bezpečnej diaľky zdať. Jedine, že by ste počas nej mali na očiach nasadené ružové okuliare. „Ružová farba je metafora na telesnosť. Tiež ma zaujímajú témy, ktoré sú ošemetné a hraničia s gýčom. Ružová mi do toho výborne zapadá. Je iróniou na ženskosť, sladkosť, Sex v meste. A tiež je pre mňa výzvou. Zvládnem spracovať materskú tému inak, než bola už stokrát videná? Nejako pravdivo a zároveň príjemne – nepríjemne?“ hovorí výtvarníčka.
Život plný kontrastov
Názov výstavy znie optimisticky. Aj spomínanej sladkej farby na nej vidno dostatok. Len dialógy na stenách, výjavy diel a niektoré ich názvy hovoria trochu inou rečou. „Mám úžasného zdravého chlapčeka, skvelého manžela, aj sa mi v podstate darí v umení i v živote. No zavretá už tretí rok doma, bez možnosti pracovať, keď chcem, zavalená stereotypom, bez denného kontaktu s ľuďmi, sa dostávam do veľmi nepríjemných stavov. Ale nechcem to zase všetko zvaľovať na izoláciu na materskej. So striedaním nálad mám trochu problém vo všeobecnosti,“ dodáva autorka. Nuž, Lucia Dovičáková má všetky dôvody k šťastiu nablízku. Len občas je materstvom natoľko uštvaná, že nemá sily ich poriadne vnímať.