Vojnové 40. roky? Aj takto to vtedy vyzeralo

Spisovateľ, hudobník a "mapovateľ" dejín 20. storočia tak doplnil sériu publikácií, v ktorých autenticky a pútavo zachytáva udalosti, miesta, atmosféru, každodenný život a pocity ľudí v ére Budovateľských 50. rokov, Zlatých 60. rokov, Normálnych 70. rokov, Reálnych 80. rokov a Slobodných 90. rokov.

V knižnej novinke sa vracia do ranného detstva, do obdobia rokov 1940 až 1950, ktoré hlboko zasiahlo do novodobých dejín. Poznačilo nielen politickú tvár Európy a sveta, ale zasiahlo aj do osudov miliónov ľudí. Po rozpade demokratickej štruktúry slobodných národov a štátov, Hitler mocensky ovládol takmer celú kontinentálnu Európu. Ani po druhej svetovej vojne nebolo na Slovensku veľa dôvodov na radosť. Autor mapuje únik z jednej totality a vzápätí pád do druhej. "Je to dekáda z pohľadu úplne normálneho človeka," uviedol Juraj Šebo, ktorý sa narodil v roku 1943. V knižnej novinke vychádza z detských spomienok, prvého dotyku zo školou, ale najmä zo spomienok svojich rodičov. "Intenzívne tú dobu prežívali vo veku, keď človek najviac žije. S matkou som prežil posledných päť rokov v jednej domácnosti, tak všetky tie veci sme prebrali, použil som aj jej myšlienky a spomienky."

Autor sa drží svojej "starej schémy", opäť svoje knižné spomínanie dokladá dobovými fotografiami z rodinných albumov či výstrižkami z novín. "Zalistoval som aj vo vtedajšej tlači, zaujal ma napríklad kultúrny časopis Elán, ktorý vydával Ján Smrek či obrázkový, spoločenský a kritický časopis Nový svet," pripomenul časopis, ktorý sa zaradil k populárnym a najčítanejším periodikám vojnového obdobia. V knihe uvádza aj neuveriteľné číslo, v roku 1940 vychádzalo na Slovensku 107 novín a časopisov, z toho 10 politických a 97 nepolitických.

Čitatelia nájdu vo Vojnových 40. rokoch aj kuriozity, ktorým sa Juraj Šebo nevyhol. Napríklad spomína na rok 1944, keď po potlačení povstania navštívil Bratislavu druhý muž tretej ríše Heinrich Himmler. "Hneď v prvej vete strašne nadával Tisovi a spol, ako je to možné, že Nemci krvácajú na fronte a v Bratislave sa žije ako keby vojna nebola. Nepáčilo sa mu, že Nemecko bojuje aj za Slovensko a pritom si tu žijeme ako králi," pripomína a hneď pridáva aj ďalšiu zaujímavosť o nemeckom nacistickom funkcionárovi a vojnovom zločincovi. "Bratislavu navštívil aj Eichmann. Podľa určitých prameňov som sa dozvedel, že so Šaňom Machom pili na Železnej studničke, ale ten Eichmann asi nemal výdrž, tak sa opil, že skončil na záchytke."