Dnes už legendárny slovenský spisovateľ, od ktorého si pamätáme diela ako Južná pošta, Trinásty mesiac či Púť červená ako ľalia, ale aj redaktor, vysokoškolský pedagóg, poslanec či jeden z najdlhšie slúžiacich slovenských diplomatov na poste veľvyslanca (do roku 2008 pôsobil v Česku). Ladislav Ballek zomrel vo veku 73 rokov. Agentúre TASR to potvrdila rodina zosnulého a ministerstvo zahraničných vecí.
"Zažil som piatich predsedov vlád, dvoch pánov prezidentov, troch predsedov Poslaneckej snemovne, dvoch predsedov Senátu, veľké zmeny vo vláde (po voľbách v roku 2006), v parlamente, veľké zmeny v širších súvislostiach slovenských, českých, česko-slovenských. Vstúpili sme do NATO, do EÚ, odložili sme - verím že raz a navždy - hraničné závory medzi nami," povedal pre TASR Ballek po tom, čo sa rozlúčil aj kvôli pokročilejšiemu veku so svojou diplomatickou misiou. Odvtedy sa venoval už len literatúre a rodine.
Ladislav Ballek sa narodil 2. apríla 1941 v Teranoch, dnes okres Krupina. Ťažiskom Ballekovho literárneho sveta bol najmä Palánk, mesto na juhu Slovenska - na rozhraní dvoch etník, na hranici dvoch štátov. Reálne sú to však Šahy, kde Ballek vyrastal. Pre tvorbu čerpal veľa zo svojich skúseností, príbehy často situoval do miest, ktoré dôverne poznal.
Vyštudoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu. Jeho prvé literárne pokusy sa viažu k jeho vysokoškolskému štúdiu. Prvá próza mu vyšla v zborníku Silueta v roku 1964. Písať začal počas práce v rozhlase. Knižne debutoval v roku 1967 novelou Útek na zelenú lúku.
Rok učil na základnej škole v Habovke na Orave, potom sa vrátil do Banskej Bystrice a učiteľské miesto v roku 1966 vymenil za redaktorské v Československom rozhlase. V rokoch 1968-1972 redakčne pripravoval kultúrnu rubriku denníka Smer.
Od roku 1972 pôsobil ako redaktor pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V rokoch 1977 – 1980 bol vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, potom pôsobil ako námestník riaditeľa Slovenského literárneho fondu. V roku 1980 dostal národnú cenu SSR a v roku 1982 dostal titul zaslúžilý umelec. Od roku 1984 bol vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov do jeho zániku roku 1989.
Istý čas pôsobil aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Po roku 1990 vstúpil do politiky ako nezávislý poslanec NR SR. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom Národnej rady SR za SDĽ. Vyučoval na Pedagogickej fakulte v Nitre a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1998 neúspešne kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky.
V rokoch 2001 – 2008 bol veľvyslancom SR v Českej republike. Je prezidentom Spoločnosti Ladislava Novomeského.
Je tiež autorom noviel Púť červená ako ľalia (1969) a Južná pošta (1974). Všetky tri priradila kritika k pokračovaniu lyrizovanej prózy a tieto dielka jeho ranej tvorby sa sústreďujú na etické konflikty hrdinu so spoločnosťou, v ktorej je nútený fungovať. Už svojimi prvotinami zaujal Ladislav Ballek kritiku, ktorá jeho diela označila za literárny prínos. Po novelách sa dal na písanie románov Biely vrabec (1970), Pomocník s podtitulom Kniha o Palánku (1977), Agáty. Druhá kniha o Palánku (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč zo Slovenského raja (1990), Trinásty mesiac (1995), ako aj esejí Letiace roky (1998), Zlatý stôl (2000).
Poslednou knihou, ktorá mu vyšla, je kniha spomienok s názvom Trojou a vŕškom pamäti z minulého roka, ktorá aj na internetovom kníhkupectve martinus.sk patrí z jeho diel aktuálne medzi najobľúbenejšie. Dielo Ladislava Balleka vyšlo v češtine, poľštine, ruštine, nemčine, maďarčine, ukrajinčine, bulharčine, rumunčine a estónčine.