„Michel Navratil bol slovenský rodák zo Serede, ktorý sa presťahoval po škole do Francúzska, oženil sa a mal dvoch synov Michela a Edmonda a žil si krásnym a bohatým životom. Po čase zistil, že mu je manželka neverná a keďže nechcel znášať potupu, tak uniesol svojich synov do Southamptonu, odkiaľ s nimi v druhej triede pod falošným menom odplával do New Yorku. Keď prišlo k tragédii, dlho uvažoval, či ich má nechať samých, ale keď to už bolo vážne, nalodil ich na posledný čln, aby prežili aspoň oni. Na Carpathii prišli do New Yorku, kde sa predstavili pod prezývkami Lolo a Momon a ich príbeh obletel svet. Keď sa to ich matka dozvedela, prišla za nimi, ale z celej udalosti sa zbláznila a nakoniec zomrela. Starší o tom celý život takmer nehovoril, až do objavenia vraku Titanicu v roku 1985. Jeho dcéra potom o tom napísala knihu s názvom Deti z Titanicu. Takže Slovensko malo na lodi takýto krásny príbeh,“ rozpráva 22-ročný Čech Ondřej Vrkoč, ktorý na aktuálnej výstave Titanic v bratislavskej Inchebe pomáhal. Čokoľvek sa ho spýtate, pozná odpoveď, preto sa právom označuje aj ako odborník na Titanic.
Od prednášok k stavbe
Sám však len pri fascinácii a vedomostiach nezostal, rozhodol sa totiž postaviť Titanic 2. „Ešte skôr, ako som videl megafilm Jamesa Camerona Titanic, som bol v Národnom technickom múzeu na malej výstave, zakorenilo sa mi to v hlave. Začal som zbierať a študovať všetky informácie o tom, dokonca som v kontakte s najväčšími odborníkmi na Titanic, ako je napríklad Robert Ballard, ktorý objavil vrak lode v roku 1985, a inými. Povedal som si, že keď už toľko viem, začnem robiť prednášky o Titanicu, ale aj o psychike ľudí, ako vtedy uvažovali a ako by sme uvažovali my, keby sme tam boli, a tiež o jeho vplyve na dnešnú dobu.“
Prečítajte si aj:
Boli sme na Titanicu. Pozrite si unikátnu výstavu očami nášho fotografa
Vrkoč, ktorý vyštudoval strednú priemyselnú školu, venuje všetok čas svojmu snu. Nešiel na vysokú, ale snaží sa získavať odborné znalosti. Po niekoľkých prednáškach, keď sa ho často pýtali, čo chce robiť s Titanicom ďalej, začal uvažovať. „Chcel som to posunúť, ale vedel som, že napríklad múzeum nie je cesta, pretože keď sa tam nič nebude meniť, ľudia tam prídu raz, dvakrát za život. Putovnú výstavu má zase pod palcom RMS Titanic,“ vysvetľuje, ako prišiel s nápadom postavenia novej lode – Titanicu 2.
Ilustračné video
Nadšenie zo zahraničia
Samozrejme, že nebol prvý ani jediný, ktorému to prišlo na um, snažil sa však z chýb svojich predchodcov poučiť. „Začal som rozmýšľať, ako to vymyslieť tak, aby som hneď na začiatku nepotreboval veľké milióny, ktoré som nemal. Dôležitým faktom bolo vymyslieť to tak, aby loď mohla fungovať aj o 30 rokov, aby stále lákala klientov a zaplatila sa. Spojil som sa s najväčšou českou lodenicou v Chvaleticiach, kde bol riaditeľom Ivan Samák. Ten pochopil, že to myslím smrteľne vážne. Založili sme teda spoločnosť Revival of the Titanic a začali s tým podnikať ďalej,“ vysvetľuje. Spojili sa s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti s najväčšími loďami na svete.
Aby to však bol medzinárodný projekt a vstúpili do toho investori, spojili sa aj s najväčšou lodenicou na svete – STX Europe, konkrétne so svojimi nápadmi šli do Francúzska, kde sa stavali lode ako napríklad Queen Mary 2 a aktuálne sa tam stavia najväčšie plavidlo súčasnosti. „Privítal nás sám riaditeľ Alain Buck, ktorý sa do toho vložil aj sám a urobil nám rôzne ústupky – povolil nám napríklad nezložiť bežnú zálohu 2,5 miliardy korún, ale bol ochotný urobiť to za pár desiatok tisíc eur.“ Pridal sa k nim aj Stephen Payne, lodný architekt, ktorý navrhol Queen Mary tak, že bude fungovať aj o 30 rokov, a práve takéto mená ich dostávali do povedomia.
Prišiel však zlom. V roku 2012, keď bolo sté výročie, prišiel s takým istým nápadom aj austrálsky miliardár Clive Palmer. Neskôr sa ukázalo, že jeho záujem nebol skutočný a od stavby ustúpil, ale Ondřejovi Vrkočovi a jeho partnerom to sťažilo cestu. Investori totiž nechceli investovať do niečoho, čo nebude unikát, museli teda čakať. A opäť začali až tento rok v máji.
Retro aj high tech
To, čo ľudí na projekte nadchlo, neboli len nápady, ale aj Vrkočov vek. „Pôsobilo na nich, že som mladý, a teda že mi nejde o peniaze, keďže ide o miliardový projekt. A tiež to, že som to vymyslel tak, aby loď fungovala v súčasných podmienkach, keďže nie všetko sa už dnes dá.“ Nápadov má však veľa. Podľa aktuálnych zákonov by tam už nemohla byť tretia trieda, a tak namiesto nej a napríklad kotolne chce priniesť zábavnú časť, niečo z budúcnosti, kde by mohli byť aj moderné technológie, kúpele, pláže s umelým vlnobitím či bary a podobne.
Tiež však chce zachovať čo najviac z pôvodného výzoru lode. „So spoločnosťami, ktoré majú pôvodné artefakty, ako je napríklad anjelik na legendárnych schodoch, rokujem o tom, že by som ho chcel mať na pôvodnom mieste aj na novom Titanicu ako memento toho, že je tu stále s nami a že sa na neho len tak ľahko nezabudne,“ vysvetľuje Vrkoč. A tiež by chcel, aby loď bola prístupná aj tým, ktorí nebudú mať na plavbu peniaze, takže napríklad bude v prístavoch kotviť aj jeden deň a ľudia sa budú môcť ňou prejsť ako v múzeu.
Kedy to všetko bude? Podľa Vrkoča je projekt možné dokončiť do troch rokov, samotná loď sa stavia dva roky. Dôležité je však začať a na termíny v lodeniciach sa čaká. „Musíme nájsť rýchlejší termín v lodeniciach, aby sme nemuseli čakať na začiatok postavenia napríklad aj päť rokov, lebo čakať nebudú ani investori. Teraz sa chystáme do poľského Gdanska. A uvidíme,“ uzatvára Vrkoč.