Do repertoáru Činohry Slovenského národného divadla vstupujú dva klenoty slovenskej a českej realistickej drámy Hriech/Její pastorkyňa. Obe hry sa do jedného inscenačného tvaru pokúsil spojiť režisér Matúš Bachynec.
Dve hry v unikátnom spojení
Diela Jozefa Gregora Tajovského a Gabriely Preissovej patrili k prvým premiéram v dejinách SND a ich spojenie a nové naštudovanie je ďalším príspevkom činohry k oslavám jeho storočnice. V premiére ich uvedú 12. a 13. septembra v Štúdiu SND.
Tajovského jednoaktovka Hriech nie je možno taká známa ako jeho Statky-zmätky alebo Ženský zákon, je to však dramaticky zaujímavo vystavaná komédia.
Komédia v oboch zmysloch slova – komédia ako hra s nebanálnymi čierno-humornými situáciami i hra, ktorá sa dobre skončí. "Sila tejto komédie vychádza z jej silnej rámcovej situácie. Tá je dramatická – Evin muž sa po rokoch vracia z Ameriky. Nevie, že Eva sa medzitým zaplietla s detinským a nezodpovedným sluhom Janom a majú spolu dieťa. Eva je zúfalá, nevie, ako jej muž na túto situáciu zareaguje. Cesta k nesentimentálnemu 'happyendu' vedie cez neľahké rozhovory a spytovanie si svedomia," vysvetľujú tvorcovia inscenácie.
Základná dramatická situácia Její pastorkyne je podľa nich veľmi podobná. Mladá Jenufa čaká dieťa s nezodpovedným Števom, ktorý si ju však nechce vziať. Vzal by si ju Laco, ale pre toho je predstava, že bude vychovávať dieťa chlapa, ktorého neznáša, neprijateľná. Nechcené dieťa je tu opäť problém.
Komédia a tragédia
"U Preissovej sa, na rozdiel od Tajovského, príbeh končí tragicky. Spoločné uvedenie týchto klasických hier ponúka viacero zaujímavých konfrontácií," hovorí Daniel Majling, dramaturg predstavenia, ktoré prináša konfrontáciu dvoch verzií jedného základného príbehu - komickej a tragickej, konfrontáciu dvoch bratských národných dramatík, dvoch prístupov k životu, dvoch národných pováh.
V jednoaktovke Hriech, v ktorej Tajovský čerpal inšpiráciu z východoslovenského vysťahovalectva, ale inšpiroval sa aj Tolstým a francúzskym naturalizmom, účinkujú Gabriela Dzuríková, Vica Kerekes, Tomáš Maštalír a Matúš Beniak, poslucháč VŠMU.
V titule Její pastorkyňa sa predstavia Dana Košická, Anežka Petrová, poslucháčka VŠMU, Roman Poláčik, Daniel Fischer a iní.
Oba tituly hrajú herci v pôvodnom znení. "Sú tendencie upravovať klasiku a prepisovať ju do súčasného jazyka, ale my sme sa rozhodli nechať Tajovského a jeho vetnú skladbu tak, ako to napísal, a nechať zasa Preissovú v pôvodnej slovakizovanej češtine. Zdalo sa nám, že to podporí konfrontáciu, že sú to dve hry napísané v dvoch národných dramatikách a rozdiel toho, ako rozmýšľa jedna partia v Hriechu a druhá partia v Její pastorkyni. Druhá vec je poetická stránka reči, nie je jednoduché slovakizovanú češtinu preložiť," povedal pre TASR Majling.
Ďalej priznal, že tvorcovia sa tiež zaštítili citátom z Wittgensteina. "Hranice nášho jazyka sú hranicami nášho myslenia. Keď chceme zachovať spôsob myslenia ľudí v jednej aj druhej hre, mali by sme im nechať aj pôvodný jazyk. Báli sme sa, že prepisom do dnešnej hovorovej slovenčiny by sme mnohé veci zbavili poézie a možno aj zbanalizovali," dodal dramaturg.
Inscenačný tím ďalej tvorili Barbora Šajgalíková, ktorá navrhla scénu, kostýmy sú dielom Jána Husára. Pod hudbu sa podpísal Daniel Fischer.