Kabelku si však radi ozdobíme ornamentom z Vajnôr, náušnice pripomínajú výšivku z Čataja a ponožky majú čičmiansky vzor. Naozaj je ľudové umenie tým, čo nás odlišuje od okolitého sveta?
Nedávno mi moja známa rozprávala o svojej kamarátke, ktorá tancuje v jednom z top folklórnych súborov. Dotyčná folkloristka, rodáčka z Horehronia, je vraj absolútne zbláznená do tradičných krojov.
Zbiera ich, ochraňuje a ešte ich aj rada nosí. Musela s tým však vraj prestať, pretože ju rozčuľuje, že ľudové symboly má dnes na sukni či na tričku každá jej kamarátka, hoci ani netuší z akého regiónu pochádzajú.
Folklórne symboly sú skrátka moderné a preto sa v nich treba ukazovať. Spomínaná tanečníčka teda svoje sukne radšej zamkla do skrine; súčasná móda sa jej totiž sprotivila.
„Stopercentne sa pod jej rozhodnutie podpisujem,“ hovorí známa etnologička Katarína Nádaská. „Videla som ľudí, ktorí si kúpili čepiec, lajblík, sukňu, každé z inej oblasti, no cítili sa folklórne. Lenže to neboli tradície, ale miš-maš.“
Na vlne záujmu o folklór vznikol zaujímavý fenomén a módny trend, ktorý balansuje medzi nevkusom a gýčom. Poďme si ho spolu vyzvŕtať zo všetkých strán, zakrepčiť a zaujúkať si nad ním. Ale rozumne. Bez zbytočného pátosu.
Socialistický folklór
„Myslím si, že tento nevkus sa prečistí. Vlnu záujmu o folklór musíme prečkať. Bude to lepšie,“ hovorí Katarína Nádaská. Socialistický režim folklór výrazne podporoval, no ľudové umenie sa automaticky stalo aj nástrojom politickej propagandy.
Súbory mohli cestovať po svete, no zároveň museli vystupovať aj na straníckych zjazdoch alebo oslavách Sviatku práce. Traduje sa, že komunisti vymysleli folklórny festival vo Východnej iba preto, aby odradili veriacich katolíkov od mariánskej púte v Levoči.
Režim na jednej strane využíval folklór na svoju propagandu, no na druhej strane vôbec nepodporoval unikátnosť a originalitu. Príkladom môže byť Modra a výroba tradičnej majoliky.
„...
Zostáva vám 85% na dočítanie.