TASR/Radovan Stoklasa
StoryEditor

Prečo je sobota biela, štvrtok zelený a aký je skutočný význam tradície Veľkej noci

18.04.2019, 10:00
Autor:
TasrTasr
Na území Slovenska sa napríklad lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny.

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení.

Prečo je zelený štvrtok zelený a sobota biela

Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou, ktorá sa tento rok slávila 14. apríla. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema.

Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc.

Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu blesku, pred požiarom či inými pohromami. Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista.

Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom.

V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).

Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista.

V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.

Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu.

Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Vajíčka, šunka a Morena

Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách slávi sa v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca.

Končí sa obdobie štyridsaťdňového pôstu, na hojných sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče. Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov.

Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou.

Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko – kraslicu, dnes už vyrobené aj zo sladkej čokolády, alebo mašľu na korbáč. Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari.

Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy.

Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.

01 - Modified: 2024-11-17 19:14:27 - Feat.: - Title: Obec Bátovce spustila rozsiahlu rekonštrukciu budovy kultúrneho centra 02 - Modified: 2024-11-17 17:32:48 - Feat.: - Title: Bratislavské Divadlo Aréna otvorilo sezónu v zrekonštruovaných priestoroch 03 - Modified: 2024-11-13 07:15:50 - Feat.: - Title: Cervantesovu cenu za rok 2024 získal španielsky spisovateľ Pombo 04 - Modified: 2024-11-11 14:00:00 - Feat.: - Title: KVÍZ: Vianoce sú za dverami, vyznáte sa v našich tradíciách? 05 - Modified: 2024-11-08 23:00:00 - Feat.: - Title: Robte si so mnou, čo chcete. Psychologický experiment odhalil v ľuďoch to najhoršie. A zapísal sa do dejín
menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
19. november 2024 14:34