Katedrála Notre-Dame, známa tiež pod starším názvom Chrám Matky Božej, je popri Eiffelovej veži či Bazilike Sacré-Cœur (Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca) v štvrti Montmartre jednou z najikonickejších a najnavštevovanejších pamiatok Paríža.
Patrí tiež k najkrajším príkladom gotiky, ktorá sa práve z Francúzska od polovice 12. storočia šírila po celej Európe.
Katedrála, ktorú v pondelok zachvátil mohutný požiar, však bola v ohrození už niekoľkokrát. Veľkolepá stavba tu vznikla medzi rokmi 1160 až 1260, pričom nahradila románsku Baziliku sv. Étienna, ktorá na týchto miestach stála v 4. až 7. storočí.
Pod paľbou vandalizmu
Jej budovanie podnietil parížsky biskup Maurice de Sully, ktorý jej zasvätil nielen celý svoj život, ale aj vraj aj celý svoj majetok.
Hoci sa z nej stal jeden z najvýznamnejších chrámov v Paríži, viackrát čelila nepriazni osudu aj mnohým prestavbám (jednu, nie práve najcitlivejšiu má na svedomí aj Ľudovít XIV. alias Kráľ Slnko).
Zažila vandalizmus aj nezáujem, oboje najmä v období Veľkej francúzskej revolúcie koncom 18. storočia, ktorá útočila na náboženstvo a cirkev ako takú. Niekoľkokrát bola vyrabovaná a sídlil v nej dokonca sklad jedla.
Rekonštrukcia vďaka Hugovi
Samotní revolucionári ju nazvali Chrámom rozumu a namiesto Panny Márie v nej "trónili" sochy Dámy rozumu. Ani to však nezabránilo Napoleonovi Bonapartemu, aby sa v nej 2. decembra 1804 sám korunoval za francúzskeho cisára.
Keď ju začal objavovať Victor Hugo, bola značne schátraná a zanedbaná. Práve preto do nej zasadil dej svojho dnes už kultového románu. Chrám Matky Božej v Paríži zachytáva osud odstrkovaného hrbáča Quasimoda, ktorý je tu zvonárom, a jeho neopätovanej lásky ku krásnej cigánke Esmeralde.
Len 28-ročný Hugo v knihe tiež zachytáva a pranieruje morálku a zmätok vtedajšej francúzskej spoločnosti. Román sa už krátko po vydaní stal hitom a aj vďaka nemu sa na rekonštrukciu (začala v roku 1844) katedrály usporiadala verejná zbierka.
Navštevovaná pamiatka
Novú tvár jej vdýchol architekt Eugene Viollete-le-Duc a po dvadsiatich troch rokoch dosiahla Notre-Dame opäť svoju veľkoleposť a slávu.
Požiar jej však hrozil už v roku 1871, keď ju takmer podpálili povstalci takzvanej Parížskej komúny. Zatiaľ posledná väčšia rekonštrukcia začala v roku 1991.
Katedrála patrí k najnavštevovanejším pamiatkam nielen v Paríži, ročne do nej zavíta 13 miliónov turistov. Pre porovnanie, v roku 2017 navštívilo Slovensko celkovo 5,4 milióna turistov (z toho vyše šesťdesiat percent bolo Slovákov).