"Mnoho ľudí si myslí, že urobí veľké objavy, ale nakoniec neobjaví nič," povedal Claude Picasso. Podľa neho je v Európe teraz príliš veľa výstav s dielami jeho otca. Mnohé z nich súvisia s projektom, ktorý vlani spustilo parížske Picassovo múzeum pod názvom "Picasso-Stredomorie 2017-2019".
V rámci projektu zapožičia toto múzeum 5000 diel španielskeho maliara asi 60 inštitúciám v krajinách Stredomoria, napríklad do Turecka, Grécka, Maroka, Izraela, na Cyprus či na Maltu.
Mnohé Picassove výstavy sú ako vlny cunami
Len vo Francúzsku sa tento rok konajú cez dve desiatky výstav s Picassovými dielami. Niektorí však tento projekt kritizujú s tým, že bude mať len malý prínos k štúdiu Picassovho diela.
Toho istého názoru je aj kultúrny redaktor denníka Le Figaro Eric Biétry-Rivièrre, ktorý označil mnoho Picassových výstav z tohtoročného leta za vlnu cunami.
"Niektoré výstavy sú excelentné, ale iné sú nevýrazné a nerobia nič iné, než že surfujú na slávnom mene," myslí si francúzsky redaktor. Medzi priemerné výstavy zaradil napríklad výstavu v Arles, kde sú diela Picassa a Vincenta van Gogha na tému slnka.
Riaditeľ parížskeho Picassovho múzea Laurent Le Bon však projekt požičiavania bráni s tým, že je lepšie diela vystavovať, než ich len skladovať. "Mojím zámerom je zabezpečiť, aby múzeum nebola hrobka," tvrdí Le Bon.
"Namiesto stále rovnakých výstav ako Picasso a ženy či Picasso a láska sa snažíme prispieť k novým nápadom," dodal Le Bon. Napríklad Picassovo múzeum v Barcelone od mája do septembra vystavuje 180 Picassových malieb, kresieb a sôch na tému jedlo a varenie.
Múzeá sa bránia, za výstavami si stoja
"Picasso mal úzky vzťah k reštauráciám a barom, kde sa stretával s priateľmi. Miloval jedlo a pitie," povedal o výstave riaditeľ barcelonského múzea Emmanuel Guigon. Picasso strávil v Barcelone niekoľko rokov a v roku 1900 tam v pivnici U štyroch mačiek usporiadal svoju prvú výstavu.
Španielsky rodák Pablo Picasso vystriedal za svoj 91-ročný život mnoho umeleckých smerov, z ktorých mnoho ovplyvnil a jeden založil. Spolu s Georgesom Braqueom je považovaný za otca kubizmu, pri ktorého zrode bol Picassov obraz Slečny z Avignonu (1907) zobrazujúci päť nahých prostitútok z ulice Avinyó v Barcelone.
Jeho ďalším veľmi slávnym dielom je Guernica (1937), zobrazujúce podľa historikov umenia hrôzy španielskej občianskej vojny. Táto vojna a následná diktatúra generála Franciska Franka boli príčinou, prečo sa Picasso usadil vo Francúzsku, kde v roku 1973 zomrel.