Na vete: „poslal som ti mail“ sú desivé dve veci. Nielen, že od vás kolega niečo chce. Ale zároveň vás považuje za poloidiota, ktorý ovládol tajuplný nástroj menom mailová schránka. A teda je nevyhnutné, aby ste na novú správu boli upozornený aj osobne. V horšom prípade však nepríde k vášmu stolu, ale zahučí cez celý open space. Aby o jeho pochybnostiach vedel každý. Alebo, aby každý pochopil, že sa v jeho živote stal zásadný okamih – poslal niekomu mail. Smutné na tom celom je, že tento typ kolegu zďaleka nepredstavuje ten najhorší prípad.
Mail ako kritérium
Kto bol v korporácii, vie, že mailami sa tu nešetrí. Dôvodov je viacero. No najčastejšia príčina je pozoruhodne prostá. Mnohí skrátka považujú počet odoslaných mailov za jediné spravodlivé meradlo ich pracovných výkonov. To by neprekážalo. Ak by väčšina odoslaných mailov nemala tendenciu niekomu prísť. A ten sa nimi musí zaoberať.
Vo všeobecnosti možno mailovú komunikáciu v nadnárodných spoločnostiach rozdeliť do troch kategórií. Asi päťpercentnú množinu predstavujú pracovné a zmysluplné maily. Ďalších tridsať percent tvoria síce pracovné, ale zbytočné maily. Teda v zásade sú k veci, ale druhá strana buď nerozumie, alebo hrá o čas. Teda, vypytuje sa hlúposti a žiada o spresnenie – ak dostala od vás konkrétnu úlohu. Príčiny sú opäť jasné. Komplikáciami posúva termín dodania úlohy. Prípadne, ak je dostatočne vytrvalý, dokáže druhú stranu znechutiť natoľko, že radšej už nič nechce.
Zvyšok komunikácie predstavujú absolútne zbytočné maily. Množstvo korporátnych krýs je totiž presvedčených, že čím viac ľudí dá do kópie svojho mailu, tým významnejší dokument odosiela. A, čo je podstatnejšie, viac kolegov eviduje jej ťažkú prácu. Čo sa spravidla ani inak nedá. No stále nehovoríme o najhoršom možnom prípade. Ten predstavujú notorickí telefonisti.
Telefón zvuk prenáša
Mail má jednu obrovskú nevýhodu: ak ho pošlete, musia sa to dozvedieť všetci v miestnosti. Niekoho ste do kópie mohli zabudnúť dať! Práve proti tejto slabine bojujú notorickí telefonisti. Tí sú schopní pochodovať cez celý open space a hulákať zdanlivo dôležité informácie do telefónu. Prekvapivé je, že množstvo z nich sú priemerne inteligentní ľudia. (Ak majú lepší deň.) A napriek tomu zrejme dodnes nepochopili, že telefonický prístroj dokáže prenášať zvuk na veľké vzdialenosti. Iným slovami, netreba tie kilometre prekričať.
A naopak, ak je druhá strana v takej blízkosti, ktorú dokáže zvuk prekonať, tak telefón niekedy snáď ani netreba. Samozrejme, ako to býva, to najhoršie sa skrýva v kombinácii neznesiteľných vlastností. Teda pošle vám mail, zahuláka cez open space, že vám poslal mail. A potom si k nemu chce zavolať. Hm. Ide o konkrétny prípad, ale nebudem menovať.
