Ukrýva sa prekvapivo medzi bytovkami, hlboko v bratislavskej štvrti Ružinov. Na takom mieste by ste možno očakávali ďalšiu z pivární, ktoré sa v poslednej dobe horlivo množia v okrajových štvrtiach hlavného mesta, a podobajú sa na seba ako vajce vajcu. Ponukou, atmosférou, interiérom aj marketingom. A možno by ste na tomto mieste čakali „typickú” reštauráciu, kde jedálny lístok hrúbkou pripomína malý román a v ponuke štandardne svieti vyprážaný syr a bravčový rezeň. Omyl! Volá sa trefne – La Vita – po taliansky život. A teda Ristorante La Vita, na Borodáčovej ulici, je celkom iná. Prečítajte si ďalší príbeh v spolupráci s portálom kávičkári.sk.
Najprv nás dostane interiér. Malý, milý, útulný. Každý jeden prvok sem patrí a vidno, že bol vybratý starostlivo, ale nie účelovo a vypočítavo. Možno aj preto je odrazu v nás zvláštny pocit, akoby sme boli na návšteve u dobrých priateľov. Nie je to iba rozkošnými kresielkami, ktoré vás po vstupe privítajú spolu s úsmevom personálu. Zmocní sa vás chuť odložiť kabát, každodenný stres aj mobil a naplno si vychutnávať to, čo predo vami pristane na tanieri.
A že je si čo vychutnávať! Napríklad takú pizzu. Pripravia vám ju v peci na bukové a dubové drevo. Alebo údenú mozarellu di bufala. Údia ju sami. Či pečené krevety s cherry paradajkami, čili, cuketou a kúskami chrumkavej foccacia. Skrátka chuť dovolenky.
Kuchyňa pod taktovkou šéfkuchára Daniela Karasa je inšpirovaná Talianskom a dolaďovaná postupmi medzinárodnej kuchyne a vlastnou tvorivosťou. Nečakajte žiadne hypermoderné kreácie ani minimalizmus na tanieri. Ale poctivú kuchyňu, za ktorú sa nemusíte hanbiť, keď sem zoberiete kolegov na biznis obed, partnera na romantickú večeru či rodinu na oslavu narodenín.
Kuchyňa je prekvapivo neveľká na to, aké kúzla sa v nej stvárajú. Na smene varí iba jeden kuchár a jeden pizza majster, striedajú sa s ďalšími dvoma. Cez obed vám preto pripravia iba jedlá z denného menu, presne ako v tých miniatúrnych talianskych reštauráciách, kde majú v ponuke iba tri jedlá, na ktoré však spomínate pekne dlho.
Možno práve preto, že celá reštaurácia je taká rodinná a maličká, si zachováva svoje čaro v štýle: dobrého je málo. Nefunguje tu žiadna „pásová výroba” ako v mnohých iných podnikoch, kde vám často hlavné jedlo prinesú skôr než ich kávostroj pripraví espresso, ktoré ste si želali ako prvé.
Laviťáci všetko pripravujú čerstvé a poctivo dodržiavajú všetky patričné postupy, nesnažia sa veci urýchliť na úkor chuti a kvality. Gurmáni však vedia, že sa oplatí počkať a mnohí si sem chodia jedlo naozaj vychutnávať a nie ho iba do seba zbesilo nahádzať. Za trpezlivosť sa kuchári v La Vita svojim hosťom odmeňujú kulinárskymi výtvormi, ktoré sú zaručene „neodfláknuté”.
Tvrdia, že si potrpia na kvalitu surovín, väčšinu pravidelne dovážajú až z Talianska. Hrajú sa s ingredienciami, chuťami a vôňami a zároveň milujú jednoduchosť. Robia to úprimne, lebo ich to baví. Nič viac, nič menej. Tak ako v miniatúrnych talianskych trattoriach, kde je majiteľ zároveň kuchárom aj jediným čašníkom a pri každom chode dostávate gastro orgazmus.
Podobne sa cítime aj na tomto mieste. Nevdojak nám pripomína, ako naozaj chutí život.
Pripravené v spolupráci s: