Aj keď je už rok hlavnou témou pandémia koronavírusu, neznamená to, že ostatné choroby súvisiace s našou imunitou, vymizli. Týka sa to aj potravinových alergií.
Lekárka Miroslava Navrátilová, interná a nutričná konziliárka Fakultnej nemocnice v Brne, zvyčajne rieši problémy pacientov v súvislosti so stravou či metabolizmom.
Koronavírus sa však podpísal aj na jej práci. "Musíme dbať na zvýšený príjem vitamínov, najmä vitamínu D a vitamínov skupiny B, najmä B1, spoločne s antioxidantmi, ako je vitamín C, ktorý podávame v dávke až dva gramy denne," povedala pre portál Lidovky.cz doktorka Navrátilová.
Všeobecne by podľa nej ľudia nemali zabúdať ani na prísun stopových prvkov. Odporúča strážiť si najmä zinok, ktorý je obsiahnutý v mäse, a to predovšetkým v hovädzom, bravčovom a aj v morských plodoch. Vyzdvihuje aj hlivu ustricovú, ktorá je známa svojimi účinkami na posilnenie imunitného systému.
"Dbajte aj na prísun rastlinných flavonoidov, najmä kvercetínu. Obsahujú ho napríklad jablká, zelený čaj, cibuľa," hovorí Miroslava Navrátilová. Okrem stravy je podľa nej potrebné si dávať pozor aj na ďalšie faktory.
"Dôležité je zachovať si zdravý životný štýl a výživu, ale nie v duchu ortorexie, nemali by sme byť zdravou stravou posadnutí!" - varuje Navrátilová. "V neposlednom rade je potrebné dbať na dostatočný spánok a duševnú hygienu. Dodržiavať pitný režim - predovšetkým teplých nápojov, čo je účinné aj v boji proti vírusom a baktériám a pozor si dajte na sucho v ústach, ktoré môže zosilniť rast patogénov."
Kožné reakcie a hnačky
Podľa nutričnej konziliárky je nezmysel sa vyhýbať nejakému jedlu preventívne, aby u nás nevyvolalo alergiu. "V prípade potravinových alergií mávajú ľudia najčastejšie kožné reakcie a hnačky po kravskom mlieku, vajciach, orieškoch, najčastejšie arašidoch, kvasniciach, strukovinách, kakau a maku. Alergická reakcia môže byť na mliečne, vaječné a obilné bielkoviny, ryžu a najrôznejšie druhy ovocia, častá je alergia alebo neznášanlivosť cesnaku, prejavujúca sa zažívacími ťažkosťami," hovorí doktorka Navrátilová.
Veľký problém predstavujú skrížené alergie. Imunitný systém pri nich reaguje na alergén, ktorý nevyvolal pôvodnú precitlivenosť. Dôvodom býva vzájomná chemická podobnosť dvoch látok. S peľovou alergiou si podľa nej preto musíme dať pozor aj na niektoré druhy ovocia.
"Je to najmä jablko, broskyňa, marhule, hrušky, čerešne, kiwi," hovorí Navrátilová. "Pri alergii na palinu si v stravovaní dajte pozor na zeler, korenie, melón, banán a uhorku." Lekárka varuje aj pred častými alergiami na orechy, ktoré sa môžu vyskytovať v mnohých potravinách, aj keď len v stopových množstvách. Vždy je to vyznačené na obaloch.
"Ľudia alergickí na kvasnice by mali byť opatrní pri majonéze a kečupe, pri alergii na sóju pozor na hamburgery a rôzne druhy pečiva," hovorí odborníčka. "Sú to skryté zdroje alergií, ktoré sa môžu prejaviť aj v neskoršom veku."
Nevieme, kedy to príde
Aj človek, ktorý doteraz potravinovou alergiou netrpel, môže naraziť na jedlo, ktoré ju naštartuje. Organizmus inak neškodnú látku vyhodnotí ako nebezpečnú a bude sa jej chcieť zbaviť. Podľa doktorky Navrátilovej sa to môže stať napríklad pri čokoláde, citrusoch, jahodách, banánoch, makrele alebo špenáte.
"Môže to byť akákoľvek potravina, na ktorú v prípade alergickej reakcie reaguje organizmus zvýšenou produkciou predovšetkým histamínu buď okamžite, alebo najneskôr do hodiny," popisuje lekárka. Príznaky môžu byť rôzne.
"Najčastejšie sú kožné prejavy, najnebezpečnejší je takzvaný anafylaktický šok, prejavujúci sa opuchom hrtanu, jazyka, dýchavičnosťou, poklesom tlaku, stratou vedomia. Pokiaľ nie je poskytnutá rýchla lekárska pomoc, môže to skončiť smrťou."
Odborníčka spomína na prípad pacientky, ktorá bola do istého času bez akejkoľvek alergie a tesne po zaváraní chcela ochutnať svoje čerstvo zavarené kvasené uhorky. Došlo u nej k anafylaktickej reakcii, opuchu jazyka, zúženiu až kŕču v oblasti hrtana, ťažkej dýchavičnosti, výraznému poklesu tlaku a nebyť včasného zásahu, pacientka by do niekoľkých minút zomrela.
Jedlo pre alergikov
Potravinová alergia sa podľa Navrátilovej vyskytuje zhruba u štyroch percent dospelých, u detí je výskyt až dvojnásobný. "Alergikom by som odporučila také potraviny, pri ktorých nemajú preukázanú alergiu či neznášanlivosť. Bezpečné je králičie, kuracie, morčacie a teľacie mäso, z príloh bezlepkové obilniny, napríklad ryža, kukurica a zelenina - kaleráb, karfiol."
Ovocie je z hľadiska prepuknutia alergie bezpečnejšie prevarené. "Pozor na bielkovinu kravského mlieka, vaječný bielok, bielkoviny v obilí. To sú najčastejšie alergény u detí do troch rokov a môžu byť kombinované s peľovou alergiou. Príznaky sa môžu vyvinúť od okamžitej reakcie až do 48 hodín," pokračuje brnenská lekárka.
V spoločenských časopisoch sa veľa píše o hladovke, ktorá má byť všeliekom, vrátane liečby alergií. Podľa doktorky Navrátilovej však nič nerieši. "Alergia je daná z veľkej časti genetickými faktormi. Najlepšou a najväčšou prevenciou alergie u dojčiat je pravidelné dojčenie," upozorňuje lekárka.